Erich Leibiczer sa z lásky k zvieratám presťahoval po 30 rokoch z mesta do osady za obcou Belá. Chová nielen kone, hydinu a psy, ale aj bažanty, hady a aj opičku Karmu.
BELÁ. Medzi obcami Belá a Terchová leží osada, ktorú obýva len niekoľko obyvateľov. Jedným z nich je aj Erich Leibiczer, ktorý väčšiu časť svojho života strávil v meste, na Vlčincoch.
„V meste sa všetci na niečo hrajú. Tu mám pokoj a svoje zvieratá. Je mi tu lepšie," začína rozhovor Erich, ktorý si svoju chatu prerobil na útulný príbytok.
Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby Erich nechoval na svojom malom gazdovstve desiatky zvierat rôznych druhov, dokonca aj exotických. „Mojím prvým zvieraťom bol kôň, o ktorého sa mi najprv starala mama. Keďže som tu z mesta aj niekoľkokrát za týždeň odbehol, rozhodol som sa, že sa tu presťahujem a budem sa o neho starať sám," rozpráva. Momentálne má už 3 kone a o mesiac si plánuje rozšíriť svoje stádo koní o ďalšie žriebä.
Zvierací hárem
Spoločnosť mu robia aj dve veľké nemecké dogy Tarzan a Ramzes, niekoľko mačiek, desiatky sliepok, ktoré oslovuje menami hlavných predstaviteliek telenoviel, vzácne bažanty, holuby, exotické hady - pytóny s menami politikov, leguán Oskar, varan stepný, korytnačky a ďalším nájomcov v jeho príbytku je aj opička Karma s bojazlivými, ale šibalskými očkami.
Opička Karma. FOTO: ARCHÍV ERICHA L.
Erich rád spomína aj na ďalšie zvieratá, ktoré kedysi vlastnil. Všetky mal rovnako rád, ale najviac mu k srdcu prirástli asi krokodíly, ktoré mu však pred časom uhynuli. So smiechom spomína aj na pštrosy, ktoré ho vraj kedysi riadne potrápili.
„Pštrosy mi predal kamarátov otec, ktorý ich choval v Trnovom. Keď som si ich viezol domov, jeden vyliezol z vreca a začal mi dobať do hlavy. Bol to šok, najmä pre ľudí, ktorí okolo mňa prechádzali na autách," spomína si. Starať sa o pštrosy nebolo podľa jeho slov nič zložité. Vraj zožrali všetko, čo im prišlo pod zobák. Dokonca mu zo steny chaty vyžrali aj pol tabule polystyrénu. Momentálne už žiadne nemá, podochli mu.
Na otázku ako sa popri svojej robote stíha starať o celé svoje "gazdovstvo", odpovedá: „Po toľkých rokoch mám už svoj postup. Ráno o pol piatej sa zobudím a do pol hodinky sú všetky zvieratá nakŕmené."
Aj keď sú niekedy veľmi hlučné, susedia sa nesťažujú.
