Čo pre vás znamená nominácia na jednom z najprestížnejších festivalov?
Keď som sa to dozvedel, tak som bol samozrejme rád, ako pri výbere na hocijaký festival, ale vôbec som netušil čo sa stalo. O Cannes som vedel len to, že pred 2 rokmi tam v tej istej študentskej sekcii Cinéfondation zvíťazila Zuzka Špidlová z vyššieho ročníku z FAMU s filmom Bába. Tak sa mi zdalo, že dostať sa tam nieje až taká exkluzivita. Až Petr Oukropec, šéf Negatívu (produkčnej spoločnosti) mi povedal, že pred Bábou tam 15 rokov žiadny film z Čiech nebol, že tam vyberajú len 15-16 študentských filmov ročne a že celovečerných filmov tam tiež nieje o moc viac. Uvedomujem si to až teraz, keď mi gratulujú študenti z vyšších ročníkov, absolventi, dekan a zisťujem, že z mojich učiteľov bol v Cannes len málokto, asi len Věra Chytilová a Jan Němec.
Ako vznikol názov filmu?
Názov je požičaný z textu piesne Lovecats od The Cure. Do slovenčiny ani češtiny ho neprekladáme.
Ako sa vám nakrúcal film Cagey Tigers a kedy ho budeme môcť vidieť v našich kinách?
Cagey Tigers je hlavne krátky film a to u nás v kinách nechodí. Skôr zorganizujeme projekciu mimo distribúcie. Verím, že niekedy po Cannes si to pustíme v Žiline. Ja by som rád.
Čo bolo pre vás najťažšie nakrútiť vo filme/ s akým záberom ste sa najviac potrápili?
Najťažšie bolo film stihnúť natočiť. Herečka mi priletela zo Seattlu z USA a mala hneď aj spiatočnú letenku. Tak do jej odletu sme to museli všetko stihnúť. Takže nebolo čas spať ani jesť. Produkčný mi za natáčanie schudol 6 kíl a ja som sa radšej ani nevážil. A do toho boli strašné horúčavy a aby sme to stihli, tak sme noc museli točiť cez deň so zatemnenými oknami. A to sa vám potom pod lampami vyšplhá teplota na 50 stupňov a z hercov steká make-up dolu.
Ja si myslím, že najťažšie je film vymyslieť a keď je dobre vymyslený tak sa natočí, ale keď je vymyslený blbo, tak môžete opakovať záber aj 7 krát a blbé to ostane. Keď to na prvý ani na druhý krát nevyjde, tak to je taký signál, že problém je niekde inde, že to treba prerobiť v podstate, nielen v hereckej akcii.
Zahrali ste si aj nejakú malú úlohu vo svojom filme?
Sem tam som robil klapku, ale to som v strižni povystrihoval.
Mate nejaký rituál, ktorý robíte pred nakrúcaním, aby sa film vydaril?
Rozmýšľam nad scenárom.
Záber z filmu nominovaného na festivale. FOTO: ARCHÍV REŽISÉRA
Aké filmy máte rád?
Asi by som mal napísať dlhý zoznam filmov. Kým som bol v Žiline, tak som chodil do domu odborov každý utorok do klubu, kde sa púšťali dobré filmy. Keď som však prišiel do Prahy, tak boli zo mňa v šoku, koľko málo filmov som videl. Tak z filmov, ktoré pre mňa objavili pedagógovia FAMU spomeniem obidva filmy Jeana Viga - Atalanta; Trojka z mravov; Vánoce s Alžbetou Karla Kachyňu; Krajkárka od Claude Goretta; Sedem samurajov od Kurosawu atď. Ešte z Československých filmárov ktorých som mal rád už pred FAMU spomeniem Ela Havettu, Věru Chytilovú, Evalda Schorma, Juraja Jakubiska (len staré filmy), Miloša Formana...
Ako sa pozeráte na rozmach televíznych seriálov na Slovensku i v Čechách? Čo vravíte na ich úroveň?
Nemám televízor a vôbec mi nechýba, možno len keď naši hokejisti hrajú finále. Myslím, že obecne sa podceňuje televízny divák. Myslím, že dramaturgovia nerozumejú dramaturgii, alebo im len nezáleží na výsledku a ich práca skĺzava do kontrolovania povrchných pravidiel, ako že musia byť v príbehu zvraty v presnom rytme (každých 5 minút) a podobne. Neriešia však pravdivosť výpovede, len unifikujú filmové, či vlastne televízne vyprávanie. Takže vo výsledku sa nič diváci nedozvedajú, len samozrejmosti ako to niekde chodí, nič osobné, nič čo by vybočovali z klišé. Myslím, že je to trend porevolučných televízii a pred tým vznikali aj dobré veci, najmä v Českej Televízii.
Máte nejakých vytypovaných hercov, ktorých by ste radi obsadili do vašich budúcich filmov? Ak áno, ktorí to sú a prečo?
Výber hercov záleží vždy na námete a je to hlavná úloha režiséra, vybrať si dobrých hercov. Pod hercami mám teraz na mysli aj nehercov. Musím povedať, že zatiaľ mám na výber hercov šťastie. Obecne pedagógovia na FAMU hovoria, že mám vždy excelentné obsadenie. Preferujem ľudí, ktorých osobne poznám už pred natáčaním, s ktorými sa vzájomne nemusíme pred záberom zoznamovať a jeden pred druhým sa hanbiť.
Ste rodený Žilinčan, chodievate ešte do Žiliny?
Chodím domov. Mám v Žiline kamarátov a cítim sa viac Žilinčan ako Pražák. Držím palce ľuďom zo Stanice Záriečie, ktorí robia perfektné veci. Jedine keď sa po dlhšom čase vrátim do Žiliny dostanem hneď na Masaričke facku, ako sa mení historické jadro mesta. Praha z pamiatok žije, chodí tam veľa turistov a tak nad pamiatkami stojí ochranná ruka. U nás si kľudne niekto pod laubňami postaví na chodníku schody do svojho koktailového baru a pamiatkári sa tvária, akoby si nič nevšimli.
Na čom pracujete v súčasnosti?
Pripravujem svoj bakalársky film, ktorý je v štádiu námetu. Snažím sa vybudovať veľmi jemnú drámu, kde nik neumrie, ani nič nestratí. Ide o psychologický príbeh, ktorý získava svojou nezávažnosťou ľahkosť. Nechcem pokračovať v trende psychopatických filmov, kde sa postava uvedomí, až keď jej umrie dieťa, filmy kde musia postavy viditeľne trpieť, akoby autori už nevedeli nájsť vnútorné dilemy v obyčajnom živote.
