Na Veľkú noc sa zamilovaní slobodne stretávali

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom. Neodlučiteľne k nej patria aj niektoré zvyky a obyčaje. S Otíliou Kadašiovou, šíriteľkou ľudových tradícii nášho kraja, sme zas-pomínali na časy minulé.

Otka zo Strečna.Otka zo Strečna. (Zdroj: AUTORKA)

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom. Neodlučiteľne k nej patria aj niektoré zvyky a obyčaje. S Otíliou Kadašiovou, šíriteľkou ľudových tradícii nášho kraja, sme zaspomínali na časy minulé.

ŽILINA. Počas Veľkej noci si kresťania nepripomínajú len umučenie, smrť a zmŕ-tvychvstanie Ježiša Krista, ale vítajú aj jar a nový život. Dátum Veľkej noci je každý rok pohyblivý, slávi sa totiž v prvú nedeľu po splne mesiaca. Kresťania i nekresťania si tento sviatok zvyknú skrášľovať rôznymi tradíciami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

„Rodičia nám vždy prízvukovali, aké je dôležité dodržiavať kresťanské sviatky a ich tradície,“ začína rozhovor Otka, ako ju familiárne oslovujú jej známi. Ich slová si zobrala k srdcu. Doteraz sa snaží vo svojich deťoch i v okolí živiť tradície, ktoré sa spájajú nielen s Veľkou nocou, ale aj inými kresťanskými sviatkami. Spolu sme si zaspomínali.

Tradície zapadnuté prachom

Štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou dodržiavali naši predkovia oveľa dôslednejšie ako teraz. „Obdobie pôstu bolo veľmi prísne, najmä posledný týždeň pred začiatkom sviatkov. Ľudia počas týchto dní hladovali. Jedli len jedno jedlo denne, boli o chlebe a vode. Chceli sa obetovať ako Ježiš,“ zachádza spomienkami do minulosti.

Zeleným štvrtkom sa začalo pre kresťanov veľkonočné trojdnie. V tento deň zviazali po večernej omši v dedinských zvoniciach a kostoloch zvony, ktoré utíchli až do večera Bielej soboty. Ešte pred posledným zvonením sa dievčatá chodil umývať do potoka, pretože verili, že po takomto umytí nebudú mať pehy a budú im vlasy lepšie rásť.

SkryťVypnúť reklamu

„Veľkonočný piatok sa považoval a doteraz považuje za najväčší cirkevný sviatok. Kresťania si pripomínali smrť Ježiša na kríži a v kostoloch v tento deň zvykli páliť na svätom ohni nepotrebné a staré veci z kostola. Hovorili tomu, že pália Judáša,“ rozpráva.

S klobásou do kostola

Otka spomína, že na Bielu sobotu, kedy končí pôst a bdie sa pri Božom hrobe, chodili gazdovia a gazdiné do kostola
s klobáskami. Verili, že keď si klobásku posvätia v Božom chráme, a potom rozdelia medzi svojich blízkych, nebudú ich v budúcnosti bolieť zuby.

Na Veľkonočnú nedeľu začali vyvárať obradné jedlá. V našom kraji to bola najmä kapustnica s klobáskou a jedlá
z vajec. Počas tohto dňa sa museli všetci poriadne najesť, aby boli sýti po celý rok.

Najradšej však spomína na Veľkonočný pondelok, kedy chlapci chodili po dedine s veľkými korbáčmi, kýbľami so studenou vodou a s lacnými voňavkami. „Od rána sme chlapcov vyčkávali. Na povalu sme si vždy povynášali vodu
v lavóroch a krhlách. Keď prišli chlapci, aby nás obliali, nechceli sme ich vpustiť dnu. Niektorí sa predierali do domu cez pivničné okno, ostatní čakali vonku. My sme medzitým vybehli na verandu a chlapcov čakajúcich vonku obliali,“ so smiechom spomína.

SkryťVypnúť reklamu

Rum a škvarenica

Ako tvrdí, vtedy to bola pre nich zábava a poriadnej oblievačke sa žiadna dievčina nevyhýbala. Ak šibač svoju obeť riadne vyšibal, dostal aj poriadnu nádielku. Okrem maľovaných vajíčok, ktoré máčali v zelenom čaji alebo cibuľovom vývare, dostali najesť a vypiť. „Na Veľkonočný pondelok sme napiekli štrúdle, caletky (vianočky) a z vajíčok urobili škvarenicu. Viac sme nevymýšľali, ani sme nemohli, boli sme totiž veľmi jednoduchý a chudobný kraj. Ak bola zima, dostali šibači vypiť čas s rumom. Ak teplo len rum,“ opisuje skromné pohostenie.

Veľkonočný pondelok nebol pre nich len dňom zábavy, ale ponúkal im aj príležitosť stretnúť sa so svojimi milým alebo milou. „Večer po šibačke sme sa už len sušili a šuškali si o svojich zážitkoch. O tom, či nás frajer bol vyšibať alebo nie. Kedysi sa totiž mladí ľudia nemohli tak stretávať ako teraz. Ak si boli blízki, museli sa stretávať tak, aby nikto nič nezbadal. Toto bola príležitosť, aby po dlhom pôste mohli byť spolu,“ vysvetľuje Otka.

Na druhý deň zas oblievali dievčatá chlapcov, a tým ukončili veľkonočné sviatky. Otka Kadašiova tvrdí, že to bolo krásne a veselé obdobie. A už teraz sa teší na svojich šibačov a poriadnu oblievačku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  6. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  7. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  8. Vitamín Cg: Kľúč k žiarivejšej a zjednotenej pleti
  1. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  2. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  3. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  4. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  5. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  6. Kam smerujú peniaze bohatých?
  7. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 6 938
  2. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 6 517
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 6 312
  4. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 117
  5. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 4 233
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 2 794
  7. Čerstvé hlavičky sú v plnom prúde, komu dáte svoj hlas? 2 621
  8. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 2 259
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu