Hnutie chce odstránenie busty pohlavára Tisovho štátu aj s pomocou medzinárodných inštitúcií.
RAJEC. Kampaň proti odhaleniu busty ministra vojnovej Slovenskej republiky Ferdinanda Ďurčanského v Rajci sa dnes posúva do druhej fázy. „Ukončujeme prvý, informačný a apelačný, stupeň našej kampane. Počnúc dnešným dňom začíname druhý stupeň našej kampane, ten je založený na stanoviskách kompetentných osôb a inštitúcií, expertných stanoviskách odborníkov a ústavov ako aj na zapojení medzinárodných inštitúcií. A na aktivovaní prvkov aktívneho a medzinárodného práva, ktoré sú vo veci príslušné,“ povedal dnes na tlačovej besede Michal Bukovčák z hnutia Human.
Predstavitelia mesta Rajec sú podľa hnutia odhodlaní dokonať svoju snahu odhaliť Ďurčanskému bustu do konca za akúkoľvek cenu. Hnutie chce preto osloviť prezidenta Ivana Gašparoviča, predsedu parlamentu Richarda Sulíka, premiérku Ivetu Radičovú, všetkých poslancov slovenského parlamentu, slovenských europoslancov, Ústav pamäti národa, ombudsmana, podpredsedu vlády pre ľudské práva Rudolfa Chmela, pretože sú zodpovední za charakter štátu a smerovanie SR.
Členovia hnutia Human sa tiež chcú spýtať OBSE, OSN či Rady Európy, či takáto forma prezentácie a oslavy totalitného hnutia nie je porušením niektorej z medzinárodných dohôd. O expertné stanoviská, ktoré by mohli poslúžiť aj pri prípadnom trestnoprávnom konaní, chcú požiadať niekoľko ústavov Slovenskej akadémie vied či katedry kulturológie vysokých škôl.
Perverzný nápad
Predseda hnutia Peter Marianek sa nazdáva, že vôbec nápad postaviť pamätník takejto osobe je prejavom buď exhibicionizmu, hlúposti alebo trestuhodného zámeru. „Nedá sa nazvať inak ako perverzným nápadom postaviť na námestí SNP pamätník predstaviteľovi totalitného režimu, ktorý demontoval demokraciu, slúžil tomuto systému, vytvoril inštitucionálne podmienky na týranie. Toto postaviť na námestí SNP, na to treba mať nie politickú necitlivosť, na to treba mať radikálne extrémistické politické presvedčenie,“ vyhlásil. Preto by podľa neho nebolo dostatočnou nápravou, aby sa k buste umiestnila vysvetľujúca tabuľa, ktorá by návštevníkov informovala, za čo je Ďurčanský zodpovedný. „Himmler tiež nemá vo svojom rodisku žiadnu takúto tabuľu,“ argumentoval.
Bustu Ďurčanského primátor Rajca Ján Rybárik obhajuje tým, že je to miestny rodák. „Netvrdím, že nie je kontroverznou osobou. Ale je to významný rajecký rodák a zaslúži si pomník,“ hovorí. Rybárik však podľa Marianka sabotoval snahu predostrieť občanom mesta objektívne informácie o Ďurčanskom prostredníctvom verejnej diskusie. „Odpovedal v tom zmysle, že v nami požadovanom termíne nemá žiadne voľné priestory. Na mieste sme sa formou obhliadky presvedčili, že to bola zo strany primátora lož,“ tvrdí Bukovčák.
Primátor Rybárik aktivity hnutia Human v minulosti označil za útok na samosprávu mesta. Organizácia to odmieta a tvrdí, že útočí len na propagovanie fašizmu a iných totalitných ideológií, k čomu členov zaväzuje jej štatút. „V prospech pamätníka nemožno považovať za argument, že bol ministrom len do roku 1940, lebo ako poslanec slovenského snemu takmer do konca 2. svetovej vojny podporoval všetky ľudácke a nehumánne zákony,“ povedala Lenka Kubatková z hnutia.
Hnutie Human sa obrátilo na Kanceláriu prezident SR už v minulosti, tá zaslala odpoveď, v ktorej sa uvádza, že Ďurčanský bol agilný ľudácky politik, ktorý sa významne zaslúžil o potlačenie demokracie na Slovensku, ako aj o protižidovskú politiku. Podľa kancelárie v tomto prípade nejde len o jednu osobu, ale aj o „ponímanie slovenských dejín, veď argumenty, ktoré odzneli v prospech busty, smerujú k úplnej rehabilitácii vládnucich elít SR 1939-1945“. Strana Smer-SD zasa hnutiu oznámila, že zo svojich radov vylúčila člena, ktorý ako poslanec bývalého mestského zastupiteľstva hlasoval za inštalovanie pamätníka.
O umiestnení Ďurčanského busty za 14-tisíc eur na Námestí SNP v roku 2010 jednomyseľne rozhodlo predchádzajúce rajecké mestské zastupiteľstvo. Ďurčanský sa spoločne s Tisom podieľal na založení prvého slovenského štátu, ktorému potom slúžil ako prvý minister zahraničných vecí. Pred skončením druhej svetovej vojny zo Slovenska utiekol, emigroval najprv do Argentíny a neskôr do Západného Nemecka. V roku 1947 ho Národný súd v neprítomnosti odsúdil za vojnové zločiny na trest smrti. Trest je platný dodnes.
