Milovaní i menej obľúbení, tak sme vnímali svojich pedagógov. Pri nedávnej príležitosti Dňa učiteľov sme oslovili práve ich.
MATERSKÁ ŠKOLA
Usmievavé, priateľské, plné lásky a porozumenia. Také boli a sú učiteľky v materských školách. O práci v predškolskom zariadení sme sa porozprávali s riaditeľkou Materskej školy Dostojevského v Bytči, Jarmilou Ritnošíkovou.
„Poslaním učiteľky v materskej škole je najmä pripraviť dieťa na školské vzdelávanie a život v spoločnosti. Vytvárať príjemné priateľské ovzdušie, rozvíjať a objavovať u detí to dobré,“ vysvetľuje podstatu svojej práce Jarmila, ktorá už 33 rokov pracuje so škôlkarmi.
Na otázku, prečo sa v živote dala práve týmto smerom, odpovedá: „Nikde inde nezažijem toľko úprimnej lásky, radosti a oddanosti, ako v spoločnosti týchto malých ľudí.“
Podľa jej dlhoročných skúsenosti sú dnešní škôlkari na vyspelejšej úrovni ako kedysi. Na druhej strane sú však agresívni a neúctiví k druhým. Na otázku ako si ona spomína na školské časy, odpovedá: „Učitelia boli pre mňa autorita. Aj dnes, keď stretnem staršieho učiteľa, vážim si ho a neobídem bez pozdravenia.“
ZÁKLADNÁ ŠKOLA
Učitelia základných škôl to majú so žiakmi asi najťažšie. Ich úlohou je nielen vzdelávať, ale aj prinútiť deti odvrátiť myseľ od hier. Oslovili sme Základnú školu v Kunerade a jej riaditeľku Máriu Martinkovú. Ako na úvod priznáva, jej snom bolo vždy učiť. „Po prevrate v roku 1989 som neváhala a podala som si prihlášku na UMB Mateja Bela v Banskej Bystrici, nakoľko som študovala na Drevárskej priemys-lovke vo Zvolene a dovtedy táto možnosť nebola.“ Teraz je z nej nielen učiteľka, ale i riaditeľka.
Na svoje školské roky si takto spomína: „My ako deti sme boli skôr ustráchaní. Nevedeli sme vyjadriť svoj názor. Možno nás brzdil aj strach, ktorý sme pociťovali voči svojim učiteľom,“ rozpráva. Dnešné deti sú podľa nej už oveľa viac sebavedomejšie.
Podľa Márie učiť môžu len tí, ktorí svoju prácu naozaj milujú. Pre ňu je to o to ťažšie, že učí na škole, kde sú zmiešané ročníky „Práca v takýchto ročníkoch je náročná na organizáciu a tempo, lebo za jednu hodinu musíme naučiť dve triedy. V spojených ročníkoch sa striedame pri predmetoch všetky tri učiteľky, pretože pre jednu by to bola veľká záťaž," dodáva na záver nášho rozhovoru.
STREDNÁ ŠKOLA
Pri ďalšom stupni štúdia, strednej škole, sme oslovili učiteľku Martinu Smieškovú. Tá už 11 rokov učí dejepis a slovenčinu na osemročnom Gymnáziu A. Škrábika v Rajci. „Vždy som vedela, že chcem učiť. A išla som za tým. Nikdy som nepochybovala, že budem učiteľkou,“ začína rozhovor. Priznáva však, že občas má aj ona toho plné zuby, ale tieto pocity sú vždy len chvíľkové a práca so žiakmi ju teší.
Na otázku, akí sú dnešní stredoškoláci, odpovedá: „Deti sú všelijaké. Tak ako aj dos-pelí. Tie dnešné majú veľa možností, ako tráviť čas a mám pocit, že niektoré si nevedia vybrať a vydržať pri jednej činnosti dlhšie. Okrem toho majú problém so sústredením, vyžadujú si pozornosť, ale na druhej strane sa chcú len niekomu vyrozprávať a túžia cítiť, že ich má niekto rád.
Priznáva, že dnes sa dá autorita u žiakov už len ťažko vybudovať, preto im treba prejaviť dôveru a priateľstvo. Zaujímalo nás, aké to teda bolo, keď ona bola žiačkou: „Mala som šťastie na učiteľov, aj spolužiakov. Na svoje študentské roky spomínam rada a s ús-mevom. Ak si dobre pamätám, mali sme rešpekt, ale boli sme aj vtipní. Teda nám sa to tak vtedy zdalo. Ale žiadne veľké výchovné problémy sme neriešili. Nebolo treba.“
A ako ona vníma svoju prácu? „Ak by som bola slobodná matka, z učiteľského platu by som určite nevyžila. Mám pocit, že dnes už nejaká stavovská automatická úcta nefunguje. Či už voči učiteľom, alebo voči lekárom, kňazom. Neviem, či si dosť vážime sami seba, keď chceme, aby nás uznávali ostatní,“ zamýšľa sa.
VYSOKÁ ŠKOLA
Vysoká škola dáva študentom oveľa viac slobody a priestoru ako ktorákoľvek iná. Chceli sme vedieť, ako vysokoškolákov vnímajú ich profesori. Oslovili sme vedúcu profesorku Katedry vodnej dopravy ŽU Jarmilu Sosedovú. Po skončení vysokej školy pôsobila Jarmila niekoľko rokov v dopravnom výskume. Po pedagogickej dráhe však pokukovala už dávnejšie. „V roku 1993, keď sa Katedra vodnej dopravy odborne profilovala a personálne dotvárala, získala som, po úspešnom absolvovaní konkurzného konania, pozíciu odbornej asistentky. Takže pedagogicky pôsobím už viac ako 18 rokov,“ hovorí.
Podľa nej má každá profesia svoje čaro a čaro učiteľstva pre ňu spočíva v tom, že sa stále pohybuje medzi mladými ľuďmi. „Obklopení študentmi zostávame akosi stále „mladí na duchu“ alebo aspoň podvedome si nepripúšťame starnutie. Študenti mi dodávajú najmä elán a optimizmus. Učiteľstvo je pre mňa elixírom života,“ pokračuje.
Dnešní študenti sú podľa jej slov schopnejší a šikovnejší ako kedysi. „Súvisí to s celkovým progresom dnešnej doby. Sú počítačovo gramotní, zdatní v angličtine i v ďalších cudzích jazykoch, ale v mnohých oblastiach, žiaľ, zaostávajú,“ myslí si. Jarmila si svojich učiteľov počas školských rokov vážila a doteraz si ich aj váži. Najväčší hold však vzdáva učiteľom základných škôl: „Ich postavenie vo výchove a vzdelávaní je nezastupiteľné a nenahraditeľné.“
