ŽILINA. Úspešnosť práce závisí od manažérskych schopností, hovorí Boris Schubert a sám to musí vedieť najlepšie, pretože ich ako riaditeľ Považského múzea úspešne využíva. Okrem práce si však nájde čas aj na rodinu, s ktorou chodí na spoločné výlety, alebo sa realizuje v kapele V8 Band. O jeho práci, ale aj o mimopracovných aktivitách sme sa s ním porozprávali.
Ako začínate svoj deň?
- Prvá je sprcha, potom raňajky, bez toho neodídem z domu. Tiež musí byť každé ráno káva, tú si dávam vždy v práci, a zároveň si pozriem noviny, e-maily. Takto sa naštartujem a naplánujem si, čo budem robiť v ten deň.
Čo pre vás znamená vaše povolanie?
- Asi to bude obligátna odpoveď, znamená pre mňa veľa. V prvom rade je to veľká zmena v mojom živote. Vždy ma takáto manažérska práca bavila a som rád, že sa môžem pri tejto práci naplno prejaviť. Aj keď ide o kultúrnu organizáciu myslím si, že úspešnosť práce závisí od manažérskych schopností. V dnešnej dobe je to v mnohých prípadoch vec financií. Záleží aj na tom, ako človek dokáže zabezpečiť pre organizáciu všetky požiadavky čo potrebuje, aby mohla fungovať. A to ma v podstate baví, aj keď je to mnohokrát ťažké.
Čo ste robili pred tým ako ste sa stali riaditeľom?
- Pred viac ako desiatimi rokmi som nastúpil na Žilinskú univerzitu v Žiline ako asistent a vyučoval som predmety so zameraním na populárnu hudbu a jazz a predmety, ktoré súviseli s estetikou. Postupom času sa nám podarilo vybudovať samostatnú katedru, v ktorej som pôsobil ako zástupca vedúceho katedry až do roku 2008. V podstate tam stále pôsobím na čiastočný úväzok a učím dejiny hudby – jazz a populárnu hudbu, estetiku a interpretáciu hudby. Je to úplne iná činnosť ako v múzeu. Baví ma, pretože je to úplne iný spôsob profesionálneho vyžitia sa.
Čo najviac na vašej práci milujete? / Čo naopak neznášate?
- V každej práci sú negatíva aj pozitíva. Snažím sa aj z tých negatív urobiť veci, ktoré v konečnom dôsledku možno budú pre organizáciu a pre mňa, ako človeka v riadiacej funkcii, pozitívne. Minimálne sa človek poučí, sú to skúsenosti, na základe ktorých môžem napredovať aj osobne, aj profesionálne. Negatíva ako také sú mnohokrát inšpiratívnejšie a vedia človeka viac podnietiť a motivovať ako tie pozitívne veci.
Čo robievate vo voľnom čase?
- S voľným časom je problém, lebo práca riaditeľa si vyžaduje aj čas, ktorý nie je ohraničený klasickým pracovným časom. Sú rôzne akcie, na ktorých sa musím zúčastňovať a tie sú väčšinou situované do večerných hodín. Ale snažím sa mať čas aj na rodinu, ktorá sa mi prednedávnom rozrástla. Hlavne víkendy, ak nie sú pracovné, sú určené rodine. Keďže máme rodinný dom, pracujem veľa okolo domu. Mám okrasnú záhradu a snažím sa fyzicky pracovať. S manželkou sme si dali záväzok, že budeme častejšie chodiť von, lebo pri našom prvom dieťati sme nemali veľa času, obaja sme ešte študovali. Ak je voľná chvíľa, vyberieme sa na výlet. Dcéra mala pol roka a už sme boli na skanzene v Pribiline, aj sme ju prebaľovali rovno tam v kaštieli. Mimo rodiny je to v prvom rade hudba. Hrávam už takmer 13 rokov v kapele V8 Band a tiež manažujem a spievam vo Fakultnom miešanom speváckom zbore Omnia.
Kde najradšej chodievate na dovolenky?
- Manželka má radšej more, ja ho nemusím. Môj ideál dovolenky je byť doma, od rána do večera, mať pohodu. Nehovorím, že som domased, chodíme aj do zahraničia, ale tú dovolenkovú pohodu si najlepšie vychutnám práve doma.
Ako strávite blížiace sa veľkonočné sviatky? Ste typ, ktorý berie tradície vážne?
- Pravdepodobne budeme doma, alebo u mojej mamy. Tradície dodržiavam, mám 15-ročného syna a u nás začína Veľkonočný pondelok tým, že je manželka komplet obliata skôr ako vstane z postele.
Akú knihu máte na nočnom stolíku?
- Momentálne nemám rozčítané nič a priznám sa, že už asi štvrť roka som sa do ničoho neponoril. Keď si však nájdem čas, tak je to literatúra faktu a odborná literatúra.
Máte domáce zvieratko?
- Máme psa – jazvečíka, strednesrstého. Toto plemeno mám veľmi rád už od malička. Manželka mala výhrady, ale zapracoval syn, s tým, že keď už nemá súrodenca, nech mu kúpime aspoň psíka. A tak na 12 narodeniny dostal jazvečíka, ktorý sa okamžite stal rodinným miláčikom. No a rok na to sa nám narodila dcérka.
Niekto zbiera známky, niekto servítky, ako ste na tom vy?
- Nikdy som nič nezbieral, takáto mánia ma nebrala, ale dosť intenzívny vzťah som mal a ešte stále mám k zbraniam. Mám aj zbrojný preukaz. Nie je to síce zberateľská vášeň, skôr iný typ vášne. Ale do budúcna by som sa jej chcel venovať – či už športovej streľbe alebo ako poľovník. Zatiaľ je to problém, hlavne v Žiline, lebo tu neexistuje žiadna oficiálna strelnica.
Aká „kuchyňa“ vám najviac chutí? Aké jedlo máte najradšej? Viete variť?
- Mám veľmi rád čínsku kuchyňu, slovenskú kuchyňu a čo sa týka varenia, je to jeden z mojich spôsobov relaxu. Nedeľné dopoludnie je čarovné, vtedy väčšinou varím. Naučila ma to moja mama. Nedeľná polievka musí byť vždy moja.
Aký je váš životný sen?
- Veľa vecí sa mi už splnilo. Mám milujúcu manželku, krásne dve deti, chlapca aj dievča, rodinný dom. Čiže ten základný mužský sen už sa mi splnil: postavil som dom, zasadil strom (niekoľko) a splodil syna. A iný sen, nuž, skôr sú to ciele, ktoré mám a ktoré sa snažím dosiahnuť či už v osobnej alebo profesíjnej oblasti.
