ZÁSTRANIE. „Radšej zberateľstvo ako krčma,“ vyhlásil rázne dôchodca Augustín Chlebek, ktorý sa už vyše dvadsať rokov venuje nezvyčajnej záľube. V pivnici svojho domu si v škatuliach od topánok katalogizuje malé kalendáre podľa rokov od rôznych ľudí z rôznych kútov sveta. Najviac ich má z Českej republiky. K srdcu mu najviac prirástol ten najstarší – z roku 1947.
Zhoda náhod
Zbieraniu kalendárov sa začal venovať počas nežnej revolúcie, v roku 1989. Ako v mnohých prípadoch aj tu zasiahla obyčajná náhoda.
„Keď som pracoval pre jednu firmu, často chodil k nám jeden poisťovací agent. A ten mi zakaždým doniesol zopár kalendárikov. Zbieranie ma zaujalo až neskôr, keď som v jedných českých novinách videl inzerát od zberateľov kalendárov. Oslovil ma a odvtedy sa venujem tejto záľube,“ rozpráva Chlebek.
V prvom roku vyzbieral Augustín asi 150 kalendárov. Dnes ich za jeden rok nazbiera asi 4 500. V súčasnosti má teda 85 – tisíc kalendárikov a jeho cieľom je prelomiť aj magickú hranicu 100 – tisíc.
Kalendáriky získava rôznymi spôsobmi. Najčastejšie výmenou s ďalšími zberateľmi. „Kedysi som chodil na burzy a stretávky zberateľov kalendárikov. Keďže cestovanie bolo čím ďalej, tým drahšie, dohodli sme sa, že si ich budeme vymieňať prostredníctvom poštových zásielok,“ hovorí. Okrem toho pochodí všetky tlačiarne a známych v Žiline. Raz za rok sa vyberie aj na dlhšie púte. Za kalendárikmi vycestuje aj do Martina, Považskej Bystrice, Kysuckého Nového Mesta.
Kalendáre zo 73 štátov
Najviac má kalendárikov z Českej republiky, zo Slovenska, Nemecka a z ďalších okolitých štátov. Ale v jeho zbierke nájdeme aj originály z exotickejších krajín. „Prednedávnom som si preberal všetky svoje kalendáriky a zistil som, že mám kalendáre zo 73 krajín sveta. Trvalo mi to asi týždeň,“ hrdo sa pýši. V jeho zbierke nájdeme aj „poklady“ z Nového Zélandu, Juhoafrickej republiky, Thajska a aj z USA.
Medzi jeho významných dopisovateľov patrí aj ruský zberateľ, o ktorom sa predpokladá, že má najväčšiu zbierku kalendárov na svete. Má ich vraj okolo 300 – tisíc. „Navzájom si posielame zásielky s kalendárikmi. Robíme to raz za rok, pretože poštovné je drahé. Aby sme neprekročili limit, pošleme si 300 kalendárikov do hmotnosti pol kila. Balím mu ich do škatule od bonbo-niéry, tá je na to ako stvorená,“ rozpráva Chlebek.
O škatule na svoje „poklady“ nemá núdzu. Pomohla mu aj nedávna reportáž v televízii. „Ľudia v obuvníctvach sa na mňa dívali s nedôverou, keď som za nimi chodil pýtať škatule. Vždy som im musel vys-vetliť, na čo ich potrebujem. Teraz je to o čosi jednoduchšie, už má spoznávajú,“ pokračuje.
Výborná pamäť
Svoju neuveriteľnú zbierku skrýva teda v škatuliach od topánok, ktorých má doma desiatky. Aby zbytočne nezaberali priestor v dome, skladuje si ich v pivnici v troch veľkých skriniach. Ako tvrdí, vždy ho poteší, keď sa mu dos-tanú do ruky také, aké ešte vo svojej obrovskej zbierke nemá. Najmä tie zo zahraničia. Na otázku, ako si dokáže zapamätať podobu každého kalendárika, odpovedá. „Mám výbornú fotografickú pamäť, pri každom kalendáriku viem, či ho mám alebo nemám,“ hovorí Chlebek.
Svoje záľuby sa nemieni vzdať. Ako hovorí, je do toho priam zažratý a kalendáriky sú jeho láska. Ani nás neprekvapilo, keď nám podal do ruky svoju vizitku a na zadnej strane bol tohtoročný kalendárik.
