ŽILINA. Murovaný objekt pochádza pravdepodobne z polovice 13. storočia, čo potvrdili aj výskumy v 80. rokoch minulého storočia. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Žiline Miloš Dudáš zdôraznil, že umiestnenie kostola sa často nesprávne uvádza v Závodí. "Mestská časť Závodie je až za riekou Rajčianka. A kostol sa nachádza tesne pred riečkou, takže je to ešte v samotnej Žiline, v polohe Dolné Rudiny," uviedol Dudáš.
Areál kostola podľa neho návštevníka prekvapí už pri vstupe cez renesančnú bránu a renesančný ohradový múr. "Dostáva sa do areálu, kde je samotný kostol, bývalý cintorín a exteriérová murovaná kaplnka. Každý návštevník môže vnímať tento objekt z viacerých hľadísk. Výtvarného, umeleckého, ale aj architektonického. A je to naozaj jeden zo skvostov sakrálnej architektúry, ktoré v Žiline máme," podotkol riaditeľ KPÚ.
Pripomenul, že v posledných 20 rokoch sa v kostole a jeho areáli uskutočnilo niekoľko výskumov. "Minulý rok sa skončil výskum, ktorý predchádzal reštaurovaniu nástenných malieb zachovaných v oltárnej časti kostola v presbytériu. Reštaurovanie a reštaurátorský výskum priniesli nové zaujímavé skutočnosti o kostole a jeho vnútornej výzdobe. Najstaršia vnútorná výzdoba, ktorú reštaurátori obnovili, je z 13. storočia. Mladšie etapy pochádzali zo 17. storočia. Takže kostol upúta už tým, že v jeho svätyni vnímate postavy 12 apoštolov v oltárnej časti. Vidíte podľa mňa zaujímavú a umelecky veľmi hodnotnú maľbu, typickú pre obdobie raného stredoveku," povedal Dudáš.
Predchádzajúci archeologický výskum v rámci riešenia novej podlahy priniesol podľa jeho slov množstvo nálezov a vyvrátil mýtus, že kostol pozostáva z dvoch samostatných častí. "Oltárna časť s apsidou mala predstavovať staršiu stavbu kostola. A k nej sa mala pristavať loď ako mladšia stavebná fáza objektu. Výskum to nepotvrdil a celý kostol bol postavený naraz v jednom období. V tesnej blízkosti kostola sa našli kamenné pozostatky základov stavby, o ktorej nevieme presne, na čo slúžila. Či to bola kaplnka, kostnica, alebo karner. V rámci tejto kaplnky sa našlo pomerne veľa hrobov, mincí a rôznych predmetov. Napovedajú, že mohlo ísť o kostnicu alebo možno aj o kaplnku Božieho tela, ktorá sa spomína v písomných prameňoch," dodal riaditeľ KPÚ.
Kostol sv. Štefana Kráľa sa podľa hovorcu Žilinskej diecézy Petra Holbičku stal od 1. januára 2010 farským kostolom farnosti Žilina-Závodie. "Dovtedy bol iba filiálnym kostolom farnosti Žilina-mesto. Slúžil ako veľmi atraktívne miesto na sobáše, nielen sobášne sväté omše, ale aj sobášne obrady. Tým, že sa stal farským kostolom, už v ňom nebývajú iba sväté omše, ale vysluhujú sa v ňom všetky sviatosti, ktoré katolícka cirkev môže udeľovať," uzavrel Holbička.
