TERCHOVÁ. Domček, v ktorom býva Ondrej Štefko, nemôžete prehliadnuť. Je totiž výnimočný svojím atypickým oplotením zo samorastov. V dobe, keď si ho spravil, čo bolo zhruba pred štyrmi rokmi, si ľudia často vysoké konáre samorastov pomýlili s človekom. „Raz, keď išla tadiaľto po tme suseda, tak sa zľakla, že tu ktosi stojí a išla domov inou cestou, dookola. Ráno sa potom bola pozrieť a zistila, že to bolo drevo,“ spomína Ondrej Štefko na jednu z mnohých úsmevných príhod, ktoré zažil práve vďaka svojmu nezvyčajnému plotu.
Láska k drevu
Už ako malý chlapec chodieval Ondrej Štefko po horách. Vždy bol spätý s prírodou. Ešte nebol ani vyučený a už sa začal venovať samorastom. „A venujem sa im doposiaľ. Keď idem po hore a zbadám nejaký samorast, už aj rozmýšľam, čo by z neho mohlo byť. Drevo ma fascinuje. Hlavne, keď sa zvláštne točí.“
FOTO: AUTORKA
Samorasty sú stromy, ktoré človek nevyužije na nič. Nie sú súce ani na drevo, ani na kúrenie. „Keď pracujem v dielni, mnohokrát mi napadne, že tam a tam som videl niečo, čo by sa mi hodilo,“ hovorí. Samorast, ktorý si prinesie domov musí samozrejme najskôr ošetriť. „Dnes už viem kedy sa drevo najlepšie čistí. Najlepšie takto skoro na jar a v máji, keď začína miazga. Vtedy ide dole dobre a drevo nespršavie.“
Pravdaže nevyhýba sa ani klasickým praktikám čistenia. „Najlepšie pravdaže je strieknuť na konáre savo, pekne ho vybieli a naviac zničí akúkoľvek pleseň.“ Sprvu, ako chlapec, drevo len prešmirgľoval, alebo vypucoval kartáčom. „Potom to napustím prípravkom proti červotočom, aby to dlhšie vydržalo a nalakujem.“
Fotia sa pri plote
Zo samorastov má doma spravených niekoľko vecí. Poličky, rôzne držiaky a pravdaže, už spomínaný plot. Mnoho ľudí, často turistov, ktorí prídu do Terchovej, sa pri jeho plote zastaví a odfotí si ho. „Raz tu boli ľudia z Holandska a jednej pani sa páčila jedna palica, vraví mi, že nech jej ju predám a ja vravím, že jej ju dám zadarmo. Ostala prekvapená. Ale, veď prečo by som jej ju nedal? Kebyže takú chcem, kedykoľvek zájdem do lesa a nájdem si ďalšiu.“
Zbierka minerálov, vzácny meteorit
V jednej z izieb v dome má okrem samorastov aj veľkú zbierku minerálov a kamienkov. „Minerály ma začali fascinovať v roku 1996, keď ma oslovil Adam Vallo a vzal ma do hôr ukázať mi krásy prírody.“ Vďaka nemu sa Ondrej stal jaskyniarom. „Založili sme skupinu Malá Fatra 7, v ktorej bol vodcom. Po tom, ako zomrel, som to po ňom prevzal a premenovali sme sa na Jaskyniarsku skupinu Adama Vallu, na jeho pamiatku.“
Jaskyniari sú dobrovoľníci a momentálne ich je v skupine 31. Spoločne objavili viacero zaujímavých jaskýň, no na tú najkrajšiu si vraj ešte musia počkať. Po Adamovi Vallovi má svoju zbierku minerálov dokonca obohatenú o rôzne iné kamene a o jeden meteorit. „Našiel ho pri parkoviskách ako sa ide na Vrátnu výťah. V Bratislave ho mali na expertíze a potvrdili, že ide skutočne o meteorit,“ vraví Ondrej Štefko a už mi ho aj podáva do ruky skúsiť, aký je ťažký.
„V Terchovej ma poznajú, vedia, že zbieram rôzne minerály, a tak mi vždy nejaký kameň donesú. Niektoré mám
z Fínska, Švédska. Avšak sa u mňa striedajú. Vždy keď niekto príde a vidím na ňom ako mu pri pohľade na niektorý z nich žiaria oči, podarujem mu ho. Keď im to spraví radosť, tak prečo nie? Nech si vezmú.“
Ondrej nemá problém darovať ktorýkoľvek z minerálov vo svojej zbierke. Sú však dva kamene, ktoré by nedal za nič na svete. „Najcennejšie pre mňa sú dva kamene, ktoré našli moje dcéry. Našli ich pre mňa, a to je viac, ako by mi mohol kto dať.“
