Ako ste sa dostali k práci šéftrénera mládeže MŠK?
- Oslovil ma majiteľ klubu, pán Antošík a ja som prijal jeho ponuku. Už za môjho prvého pôsobenia v MŠK, s trénerom Vrbom pri prvom mužstve, som mal možnosť ísť pracovať k mládeži, ale vtedy som chcel zostať pri mužoch a odišiel som do Dubnice.
Trénovali ste aj mužov. Aký je rozdiel medzi tým viesť seniorov a mládežnícke výbery?
- U mužov treba viac rešpektovať ich silné a slabé stránky, každý z hráčov je dotvarovaný. U mládeže sme my tréneri na to, aby sme chlapcov usmerňovali.
Asi budete súhlasiť s tým, že pracovať s mládežou môžu len ľudia, ktorí futbal milujú.
- Všetci tréneri to robia preto, lebo majú radi futbal. Mňa odmalička sprevádzal futbal, trénerstvo ma zaujalo už ako profesionálneho hráča, už vtedy som trénoval. Bolo to ťažké skĺbiť, niekedy som za deň absolvoval aj štyri tréningy.
Je na Slovensku dostatok talentov?
- Myslím, že je. Sú tu hráči, ktorí majú predpoklady vyrásť na to, aby z nich vyrástli veľkí futbalisti, ktorí sa presadia vo veľkých kluboch. Niekde sú problémy s podmienkami. V Žiline nie, ale dobrí hráči vždy vyrastali aj v malých kluboch a dotvárali sa vo veľkých. Teraz však vidím rezervy v hráčoch, ktorí prídu z menších oddielov, tam nie sú kvalitné podmienky a tieto rozdiely sa niekedy ťažko dobiehajú.
A je u nás dosť kvalitných trénerov?
- Na Slovensku sa pri našich podmienkach celkovo robí dobre s mládežou. Tréneri odvádzajú kvalitnú prácu nielen v Žiline. Majú to ťažké, hráči študujú, majú iné záujmy, dnes je veľa lákadiel. Ale myslím si, že na Slovensku má mládež úroveň, silu. My v Žiline máme kvalitnejšie podmienky a snažíme sa ich využiť. Tréneri v MŠK sú odborníci, zanietení a pracovití, obetujú futbalu veľa síl a času.
Na ktorého vášho odchovanca ste najviac hrdý?
- Je to ťažké povedať, veľa hráčov hrá najvyššiu súťaž. V Dubnici to bol Juraj Vavrík, v mládeži prešiel mojimi rukami Erik Grendel. Myslím, že majú veľkú budúcnosť.
Máte nejaký trénerský vzor?
- Trénoval som už počas aktívnej kariéry, od svojich 29 rokov. Zaujala ma práca Stana Grigu, keď pôsobil v Dubnici, kde som vtedy hrával. Jeho znalosti a prístup k futbalu ma oslovili, máme ich podobné. Trénovali ma aj iní tréneri, nechcel by som ich opomenúť, ale v závere ma zaujal Stano.
Za úspechmi Senice v Corgoň lige je Grigov výrazný rukopis.
- Určite áno. Aj keď úspech je výsledkom práce kolektívu ľudí, ale tréner Griga má na tom veľký podiel.
Máte nejaký trénerský sen?
- Chcem poctivo pracovať a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Čo hovoríte na pozíciu Dubnice, ktorá je v Corgoň lige na poslednom mieste a reálne jej hrozí zostup?
- Je posledná preto, lebo nezvládla jeseň. Hráči postupne odchádzali a káder nebol taký kvalitný. Ale teraz prišlo do Dubnice šesť skúsených a kvalitných hráčov. Myslím, že teraz je Dubnica kvalitná a zachráni sa.
