ŽILINA. Projekt budovy vypracoval akademický architekt Ferdinand Čapka, s výstavbou sa začalo v roku 1958. „Trvala síce od roku 1958 do roku 1963, ale pramene uvádzajú, že 29. apríla 1960 bol Dom odborov uvedený do prevádzky. Patrí medzi významné žilinské stavby, o čom svedčí aj zaradenie medzi pamätihodnosti mesta Žilina,“ povedal riaditeľ Ladislav Hrnčiar.
Dom odborov od začiatku slúžil na uskutočňovanie festivalov, záujmovo umeleckých činností, premietanie filmov a predovšetkým plnil funkciu krajského sídla odborov. „Gro tvorili filmové predstavenia, vtedy nebola kultúra o tom o čom je dnes, kedy sa snažíme ľuďom ponúknuť všetky žánre. Hlavný rozdiel medzi Domom odborov vtedy a dnes je taký, že predtým bol rozpočtovou a príspevkovou organizáciou, teraz sme podnikateľským subjektom, Dom Odborov má v prenájme budovu s pozemkami od jej majiteľov,“ vysvetľoval Hrnčiar.
„Je to ťažšie, doba je taká, že vstupné náklady na prevádzku sú neporovnateľné oproti tým v minulosti. V Dome je okolo sto firiem v podnájme, snažíme sa s nimi komunikovať, nie sú problémy, nie je veľká cirkulácia firiem, sú tu spokojné,“ mohol sa pochváliť riaditeľ.
Dnes možno nazvať Dom odborov strediskom kultúry v Žiline. „Keby mám vymenovať všetkých umelcov, ktorí tu vystupovali a ktorých si vážim, tak tento článok by bol na celé noviny,“ priznal Hrnčiar. „Trvalo by veľmi dlho, keby sme chceli vymenovať všetky telesá a umelcov, ale nedá nám nespomenúť Slovské Národné divadlo, Radošínske naivné divadlo, štúdio L+S, ale aj české divadlá, ako napr. Divadlo Kalich, Divadlo Radka Brzobohatého a mnoho ďalších,“ vymenovával Hrnčiar.
Aké je v Žiline publikum? „Porovnať mestá, čo sa týka kultúry, je veľmi obtiažne v tom, že v každom meste sú ľudia, ktorí robia okolo kultúry a ľudia, ktorí robia okolo kultúry iba akože. Navyše, Žilina, Martin či Bratislava má špecifické publikum. Urobíte koncert Katky Knechtovej v Bratislave a Pasienky sa vypredajú. Keď ho urobíte v Žiline, tak je s tým problém. Je to aj o propagácii,“ myslí si Hrnčiar.
Kto všetko už v „Domci“ vystupoval? „Snažíme sa robiť programy so širokým zameraním, aby sme vyhoveli čo najväčšiemu počtu Žilinčanov. Keď spomenieme len minulý rok, ťažko by sme hľadali umelca, či divadelné teleso z tzv. TOP 10 z Česka a Slovenska, ktoré by nezavítalo do našich priestorov,“ povedal Hrnčiar.
Dom odborov ukončil spoluprácu s Tatrafilmom. „Distribútor Tatrafilm mal prenajatú kinosálu na filmové predstavenia. Je jasné, že výstavbou multiplexov sme im mohli ťažko konkurovať. Takže sme s Tatrafilmom ukončili spoluprácu a s kinosálou bolo treba niečo robiť. Začali sme tam robiť koncerty,“ povedal Hrnčiar a pokračoval:
„Rozhodli sme sa ponúknuť Žilinčanom rôzne žánre, jazz, hardrock, pop music, vážnu hudbu, operný spev, nakoľko chceme, aby si každý záujemca o kultúru mohol vybrať. Napríklad z tohto zoznamu: Richard Müller, Horkýže Slíže, IMT Smile, Katarína Knechtová, zlatá slávica Zuzka Smatanová, Hana Zagorová, Věra Špinarová, Lenka Filipová, bratia Nedvědovci, Jaromír Nohavica, Chinaski, Desmod, Katapult, Peter Stašák, Dušan Grúň, Kortina, Jadranka,“ vymenovával Hrnčiar.
V Domci býva často plno. „Musím pochváliť žilinské publikum, málokedy sa stane, že by nebolo vypredané. Interpreti ho majú radi, nie je len také, že by si sadlo a čakalo, umelci s nim počas koncertov či divadelných predstavení komunikujú. Musím pochváliť aj akustiku, vo svojej dobe to robili majstri akustiky. Je tak výborná, že keď tu robil Adamovič s Turzonovovou divadelnú školu, tak ona recitovala a on sedel v strede hľadiska a povedal: Vidíte, to je akustika, nie ako tie moderné sály. Nemálo prostriedkov sme investovali aj do ozvučenia,“ povedal Hrnčiar.
Sály sú využívané aj na stužkové slávnosti, poriadanie plesov, cateringov, či firemných akcií, ako Wella show, Svetový deň kvality, Miss, Burza práce. „Stužkové sú vypredané na dva roky dopredu, takisto plesy, firemné večierky. Počas krízy bol útlm, ale opäť sa to rozbehlo,“ myslí si Hrnčiar.
Rozsiahla rekonštrukcia Domu odborov bola zahájená v máji 2010 a ukončená v novembri toho istého roku. „Hľadali sme cestu, ako to skvalitniť. Vybudovali sme 75 parkovacích miest, urobila sa komplexná rekonštrukcia sociálnych zariadení, výmena okien. Vyvrcholilo to rekonštrukciou vstupných priestorov a fasády. Spätná väzba od Žilinčanov je výborná, drvivá väčšina ľudí, ktorí sem prídu, povedia, že to tu je krásne. Oproti minulým rokom je neporovnateľne väčšia návštevnosť. Ľudia sem neprídu len za firmami, ale aj kvôli kultúre. Je tu taká rodinná atmosféra. Komunikujem aj s firmami, ktoré si tu prenajali priestory, nie je to len o prenájme, sme stále v kontakte,“ povedal Hrnčiar.
Počas rekonštrukcie získala budova nový šat a vzhľadovo zapadla medzi okolité novopostavené budovy. Bol vybudovaný bezbariérový vstup, nakoľko podujatia navštevujú aj ľudia so zdravotným postihnutím.
„Chcel by som poďakovať všetkým firmám za trpezlivosť počas rekonštrukcie, nebol to malý zásah do budovy. Nikto neodišiel, naopak kvitujú, v akom stave budova teraz je,“ povedal Hrnčiar.
A čo ponúkne Dom odborov v blízkej budúcnosti? „Pripravili sme pre ľudí koncerty interpretov zvučných mien dvoch rôznych žánrov, a to jazzmana Laca Décziho a Celula New York, na ktorého koncerte si príde na svoje nielen jazzový fanúšik. Na základe veľkého úspechu predchádzajúcich koncertov navštívi naše priestory opäť výborný operný spevák Martin Babjak, tentokrát príde v spoločnosti Petry Zahumenskej,“ zakončil Hrnčiar.
