ŽILINA. V žilinskej liahni z roka na rok klesá počet vyliah-nutých kurčiat. Nie je to dané tým, že by niečo nebolo
v poriadku s liahňou, naopak, tá napriek svojim viac ako 35 rokom funguje veľmi dobre aj dnes. Znížil sa však dopyt po kuriatkach.
„Táto liaheň bola robená na 10-tisíc vajec, teraz v nej však býva len okolo 5-tisíc. Fungujeme na tretinový spôsob, čo znamená, že dokážeme do liahne vložiť trikrát po 1 600 vajec. V súčasnosti však dávame iba 550 vajec,“ poskytuje nám pár zaujímavých údajov Jaroslav Capek, tajomník Základnej organizácie Slovenského zväzu drobnochovateľov v Žiline.
Zásobujú chovateľov z celého Slovenska
V Žiline sa neliahnu hocaké kuriatka. „Sústredíme sa na plemená hempšír, amroks, plymut čierny, biely a pásikavý, oravka, vlaška jarabičia, strieborno-farebná a tiež máme tri zdrobnené plemená velsumka, wyandotka strieborná a jarabičia.“
Liaheň v Žiline patrí medzi tri najväčšie liahne na Slovensku. „Napriek tomu, že robíme všetko pre to, aby sa tieto čisté chovy udržali, ten pokles je každým rokom vyšší.“
Celkovo do liahne dodáva 13 chovateľov žilinského regiónu. „Chovateľov máme z Kotešovej, Tepličky nad Váhom, Lietavy i Kysuckého Nového Mesta,“ upresňuje Capek. Všetky plemená pochádzajú z uznaných chovov. Ich odberatelia sú z celého Slovenska. „Chodia k nám po kurčatá dokonca ľudia až z východného Slovenska.“
Násada 550 vajec
„V našej liahni dávame násadu 550 vajíčok každý týždeň a v priemere sa nám vyliahne okolo 400 kurčiat, čiže tá liahnivosť je okolo 88 – 90 %.“
Kedysi v liahni robievali 12 až 15 násad. „Teraz keď urobíme 5 - 6 tak je to veľa. Všetko to robíme hlavne kvôli tomu, aby sa čistokrvné plemená hydiny na Slovensku udržali,“ vraví Capek.
Liahnutie kurčiat trvá 21 dní. Pred tým, než ich vložia do liahne ich ešte vydenzifikujú. Potom ich po celú dobu udržiavajú pri teplote 37,8 stupňov celzia a pri vlhkosti 65%. „Keď príde 19.deň, vajíčko vchádza do štádia liahnutia. Zvyšuje sa preto vlhkosť na 75, teplota sa drží rovnaká. Dvakrát za deň ich ešte rosíme octovou vodou,“ hovorí Jaroslav Capek. Ocot pomáha k uvoľneniu vápnika v škrupine, kurča sa ľahšie dostane von.
Obdobie liahnutia
S liahnutím začínajú vždy vo februári, prvú násadu vkladajú okolo 10. februára. A končia v máji. Ovplyvniť to, aby sa vyliahlo viac kuričiek ako kohútikov nedokážu. „Je to náhodná vec,“ vraví Jaroslav Capek. Vie to z praxe, pretože on sám dáva do liahne vajíčka už viac ako 20 rokov.
Zo všetkých kuriatok, ktoré sa vyliahnu sa občas stane, že niektoré uhynie. „U nás je ten úhyn skutočne minimálny. Ak kurča uhynie, tak je to do troch dní, a to z toho dôvodu, že sa nedokáže vstrebať všetko bielko alebo žĺtko vo vajíčku, jednoducho nedôjde k uzavretiu. Po treťom dni býva úhyn len náhodne,“ vysvetľuje. Pri dodržaní všetkých podmienok, na jednej strane hygienických, na strane druhej veterinárnych, kuriatka vydržia.
„Udržiavame to tu v čistote a dávame im veterinárnu starostlivosť takú, akú majú mať. Do liahne vlastne nemá prís-tup ktokoľvek, bývame tu traja. Lebo čím menej ľudí, tým lepšie.“
Práca je však aj náročná na čas. „Vždy hovorím, že kurča nie je kilo cukru, ktoré odložíte do skrine. Treba sa oň starať, na všetko dohliadať.“
Tento rok majú úspech hempšírky
Každý rok ide na odbyt viac iné plemeno. „Tento rok idú najviac hempšírky, amroksky, vlašky jarabičie a zo zdrobnelých wyandotky, práve preto, že sú pekné. Naviac, tento rok sa opäť ľudia vracajú k pásikavým amroksom.“ Toto prestriedanie býva vraj každé dva roky. „Lebo tí, čo od nás zoberú jedno plemeno, chovajú ho dva roky a po dvoch rokoch buď chcú to isté plemeno, alebo chcú skúsiť nové,“ dodáva na záver Jaroslav Capek.
