ŽILINA. Každému z nás občas napadne myšlienka, kam až siahajú naše korene. Či naši predkovia neboli slávni rebeli, rytieri, šľachtici alebo či dokonca v našich žilách neprúdi kráľovská „modrá“ krv. To a mnohé iné sa môžeme dozvedieť cez genealogický výskum, ktorý skúma vzťahy medzi ľuďmi na základe príbuznosti. O tom, ako sa dopátrať k svojmu pôvodu sme sa porozprávali s riaditeľkou Štátneho archívu v Bytči, Janou Kurucárovou.
Ako sa dopátrať
Hlavným, ale časovo obmedzeným zdrojom, pri zisťovaní pôvodu sú pre bádateľov matriky. Štátne archívy disponujú len cirkevnými, ktoré sa začali viesť približne od 16. storočia skoro na každej fare. Od roku 1895 prešli matriky do pôsobnosti štátu. To znamená, že v archívoch nájdeme matriky len do tohto roku, novodobejšie na štátnej matrike.
Informácie o pôvode dopĺňajú archivári aj z iných historických prameňov, napríklad zo súpisov obyvateľstva, urbárov, daňových písomnosti. Výborným genealogickým prameňom sú aj pasové dokumenty. „Veľa ľudí za nami prichádza s požiadavkou vypátrať rodinu, ktorá v minulosti vycestovala zo Slovenska. Najmä vďaka informáciám z pasu dokážeme zistiť, kde emigrovali, ich popis a niekedy nájdeme aj ich fotky,“ hovorí Kurucárová.
Medzi moderné pramene patrí určite aj internet. „Prostredníctvom internetovej siete vieme získať aj údaje zo zahraničia. Výborným prameňom je Imigračný úrad USA, ktorý na internete pos-kytuje informácie o všetkých prisťahovaných cudzincoch,“ rozpráva.
Tri základné údaje
Ak aj vy máte záujem zistiť, kam až siahajú vaše rodinné korene, môžete sa buď sami pustiť do pátrania v štátnom archíve, alebo požiadať o túto platenú službu jeho pracovníkov. „Vo vzťahu k archívu má záujemca dve možnosti. Buď sa rozhodne, že sa do toho pustí sám, alebo sa obráti na nás. Dopredu sa musí objednať
a mať zistené niektoré potrebné informácie, bez ktorých sa nevieme pohnúť. Mal by poznať meno aspoň jedného predka, ktorý sa narodil, alebo zomrel do roku 1895, lokalitu z ktorej pochádzal a jeho vierovyznanie, keďže v archívoch máme až tri druhy cirkevných matrík,“ upozorňuje Kurucárová a pokračuje:
„Záujemca vyplní žiadosť o genealogický rešerš, v ktorej uvedie požadované informácie a formu, v akej chce výsledky výskumu. Môže požiadať o matričné výpisy na každú osobu, ktorú nájdeme alebo o správu vo forme takzvaného pavúka, známu tiež ako rodostrom. V prípade záujmu mu vieme zabezpečiť aj kópie dokumentov a preklady,“ rozpráva. Umelecké vyhotovenie rodokmeňu už archív neposkytuje, s takouto požiadavkou sa musí záujemca obrátiť na umeleckých výtvarníkov.
Chce to čas a trpezlivosť
Vyhotoviť rodostrom si vyžaduje veľa úsilia a času. Podľa riaditeľky Štátneho archívu v Bytči trvá jeden genealogický výskum približne 3 mesiace. Pri výskume sa dokážu dostať do hĺbky niekedy aj 300 rokov, závisí to od toho, kde ich až matriky a dostupné pramene pustia. Najstarší rodokmeň vedia vyhotoviť rodinám šľachtického pôvodu. Ich predkovia, hrdí na svoj pôvod, si totiž viedli písomné záznamy vývoja svojho rodu, ktoré v niektorých rodinách siahajú až do 13. storočia. „Kto mal v rodine šľachticov, ten má aj bohatší genealogický výskum,“ konštatuje Kurucárová.
Aj keď na Slovensku robia genealogický výskum najmä pre zahraničných bádateľov pátrajúcich po zvyšku svojej rodiny na našom území, čoraz viac sa o ňu zaujímajú aj Slováci. Tí vďaka výskumu veľakrát zistia, že ich korene siahajú aj do zahraničia. Na Orave sa bádatelia najčastejšie dopátrajú k predkom z Poľska. V oblasti Žiliny a Bytče k Talianom, ktorí pomáhali pri výstavbe železnice alebo Bytčianského kaštieľa. Ďalší v poradí sú Česi a Nemci.
„Niekedy za nami prichádzajú ľudia aj s inými požiadavkami. Chcú vypátrať dedičné choroby, dokonca zisťujeme aj majetkového prepojenia v rámci rodiny. Tu najmä dokazujeme príbuzenský vzťah dotyčného k vlastníkovi majetku, ktorý sa bude dediť alebo preukazujeme, že mŕtvy majiteľ už nemá ďalších právnych dedičov, okrem nášho klienta,“ hovorí Kurucárová.
Ste pravý Slovák?
V archíve vám dokážu vysvetliť aj pôvod a vznik vášho priezviska, ktoré veľakrát naznačuje odkiaľ ste. „Priezvisko na rozdiel od mena je novodobý fenomén. K menám ich priraďovali až neskôr a odvodzovali ich buď od remesla, výzoru alebo miesta, odkiaľ človek pochádzal,“ rozpráva.
Rýdzim Slovákom ste, ak nosíte priezvisko Malý, Veľký, Sivý, Horný, Dolný, Bača, Kováč a iné. Čím je exotickejšie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vaše korene siahajú do iných krajín. Ak znie nemecky, je možné, že vaši predkovia boli kedysi Židia, ktorým pridelili priezviská až za čias Jozefa II. a ponemčili ich (napr. Vajs (biely), Klain (malý), Glázer (sklár).
Bádať po stopách predkov je podľa riaditeľky veľmi zaujímavé. Táto práca si však vyžaduje trpezlivosť, čas, znalosť niektorých jazykov a vedieť sa orientovať v matrikách. Čím viac chce záujemca vedieť o svojich predkov (mená súrodencov, ich zamestnanie), tým je to náročnejšie. Riaditeľka Kurucárová s pobavením hovorí, že v takýchto prípadoch je to robota až do dôchodku.
