Tréner roka Ladislav Németh už dvadsať rokov trénuje žilinské futbalistky. Tvrdí, že je to ťažká, ale krásna práca.
ŽILINA. Rodák zo Žiliny, 56-ročný Németh, je futbalu oddaný celý život. Je dušou žilinského ženského futbalu, manažérom, trénerom žiačok. „Má to výhodu, som neodvolateľný,“ hovorí so smiechom.
Okúsil hráčsky, trénerský aj funkcionársky chlebík. Vyrástol v žilinskej futbalovej liahni, no z dorastu sa do A mužstva nedostal, a preto začal seniorskú dráhu vo Višňovom, kde hrával päť rokov popri štúdiu na VŠDS. Potom prišiel prvý vážnejší prestup do Popradu.
Nasledovala ďalšia futbalová kapitola – vojenčina na Šumave. Po skončení vojenčiny sa mal vrátiť do Popradu, pretože bol jeho kmeňovým hráčom, ale záujem zrazu prejavila rodná Žilina. Tam však nedostával šancu a vysedával na lavičke. Žilina ho poslala najskôr na krátke hosťovanie do Martina, a potom ho predala do Bytče.
Ani po odchode z Bytče nedal futbalu pokoj.
„Na staré kolená som sa rozhodol už len pre amatérsky futbal v Bytčici. Bolo to najmä preto, lebo po vypadnutí Žiliny z federálnej ligy v roku 1988 som sa stal tajomníkom futbalového oddielu TJ ZVL. Do futbalu som bol vždy blázon, tak som prijal ponuku, hoci som mal vtedy len 33 rokov. Zrazu som mal na starosti 12 futbalových družstiev, od mužov až po mládež. Hlavným cieľom bol vtedy návrat áčka do federálnej ligy. Súperili sme s Považskou Bystricou, ktorá nás napokon o vlások predbehla. Bola to škoda, lebo keby sme postúpili, mohli sa vrátiť Kinier, Hyravý, Cvacho, Faktor, neboli by odišli Mlejnek, či tréner Brückner a Žilina by mala vtedy podľa mňa v lige veľmi dobré mužstvo,“ zaspomínal Németh pre klubový mesačník Juvenťák. V žilinskom mužskom futbale skončil v roku 1992, no už rok predtým sa začal angažovať v ženskom futbale a založil nový klub. Neskôr začal futbalistky aj trénovať, lebo nemal kto.
Radosť pracovať
Pri ženskom futbale už zostal. „S dievčatami je radosť pracovať, majú dobrý prístup. Je s nimi ťažká práca, tréner je aj psychológ, ránhojič, ale o to lepšie sa s nimi robí. Neľutujem, že už 20 rokov života som tomu oddal,“ vyznal sa nám v redakcii. Németh vie dievčatá správne „poblázniť“ pre futbal. „Aj oni mňa. Dievčatá mi v zime nedajú spať, stále trénujeme, hrávame. Absolvujeme aj veľa turnajov, skladáme na ne financie,“ povedal s úsmevom.
Šport je, hlavne pre mladých ľudí, dôležitý. Németh vďaka nemu formuje osobnosti mladých dievčat. „Nedávno bol za mnou otec jednej zverenkyne. Povedal mi, že neveril, čo dokáže urobiť šport s osobnosťou človeka. Pri ňom dozrela mentálne. Šport naučí mladých ctižiadostivosti, ísť na svojim cieľom. Je aj najlepším protidrogovým programom,“ myslí si.
Nejde o to, či je niektorá šikovná futbalistka, alebo „nemehlo“. „Nikdy som nikoho nevyhodil, dievčatá nerobia u mňa žiadne testy, dávam priestor masovo. Vždy sa mi to vrátilo v dobrom, kvalita sa časom ukáže sama,“ povedal o svojej filozofii.
Vie, kedy má vojsť
Jeden tréner ženského družstva raz povedal, že rozdiel medzi trénovaním mužov a nežného pohlavia je len v tom, že pred vstupom do šatne musí klopať na dvere. „S dievčatami žijem v takmer rodinnom vzťahu. Viem, kedy už môžem pred zápasom vstúpiť do šatne."
O ŠKF, Juventuse a MŠK
Ženský futbal sa spojil s Juventusom Závodie a následne s MŠK Žilina. „V lete sme s Juventusom uzavreli, pre mňa, lukratívnu zmluvu. Zabezpečili nám pôsobenie v lige, cestovanie a domáce zápasy na ihrisku v kasárňach. Teraz celé dianie v Juventuse odkúpil MŠK Žilina vrátane majetkov, ihrísk. Je tu však problém, v Juventuse je od 6-ročných do 13-ročných osem mládežníckych kategórii a MŠK má svojich odchovancov. Nemôže prísť 250 detí k mládeži MŠK. Rodičia našich mladých futbalistov začali panikáriť, svojim deťom radšej zháňali hosťovanie v Bytčici či Bánovej, lebo sa boja, že vyjdú na „psí tridsiatok“,“ objasnil Németh.
