ŽILINA. Ladislav Németh a František Garabik si pri našom stretnutí mali čo povedať. Obidvaja pracujú s dievčatami, a preto si mohli navzájom vymeniť skúsenosti. „Dievčatá prežívajú v športe všetko citlivejšie. Nie každý môže s nimi pracovať. Treba ich sfanatizovať. Robíme to na kolene, sponzori sa nehrnú. Deti si veľakrát všetko platia sami, aby sme mohli vôbec fungovať. Vidieť zanietenie dievčat, to nás na tom baví,“ zhodli sa obaja.
„Vážim si, že mi toľko čitateľov dalo hlasy. Som rád, že ženský šport nie je až tak „zanedbaný“, ľudia ho sledujú a fandia nám. Je to možno taká náplasť na naše problémy, ktoré sú v ženskom športe. Teší ma, že to ľudia ocenili, že sa do prvej trojky dostali dvaja zástupcovia ženského športu a máme z toho hrejivý pocit. Chcem poďakovať všetkým, ktorí hlasy poslali, nebolo ich málo,“ povedal na margo ocenenia Németh.
„Je to tak trochu odozva našich výsledkov, či už vo futbale alebo hádzanej. V Bytči je hádzaná jediný ženský šport, dievčatá chodia aj zo širšieho okolia, rodičia vidia, že niečo robíme a sú výsledky,“ pridal sa k nemu Garabik.
Németh má skúsenosti aj z mužského futbalu. „Ženský futbal je čistejší, krajší, nepanujú v ňom „obyčaje“ z mužského futbalu. Tým, že je to amatérčina, tak ma to baví. Už by som s mužským futbalom nemenil. Človek má už takú „bradavicu“, drží sa ho to a ani sa nechce toho zbaviť,“ povedal so smiechom.
Medzi dvoch mužov sa „vklinila“ Anna Michálková, trénerka fitness. „Sme trinásti víťazi, nikto nám nezoberie, že si na nás niekto spomenul,“ myslí si. Bývalá hádzanárka zostala po aktívnej kariére pri športe. „Cvičím celý život. Okrem toho, že som hrávala hádzanú, tak som počas voľna chodila do fitness centra. Potrebovala som sa hýbať. V Žiline som 28 rokov a toľko aj chodím do fitness,“ prezradila o sebe.
„Predtým hádzaná nebola o sile, bola o taktike, bola elegantnejšia. Nechodili sme do posilňovne a mne to chýbalo. Nestačia mi spoločenské „tanečky“, potrebujem sa vybiť,“ zakončila.
