ŽILINA. Plánovaná spaľovňa odpadu v areáli žilinskej kafilérie sa primátorovi Igorovi Chomovi nepáči, skôr by si ju vedel predstaviť v areáli žilinskej teplárne. Tá však nad spaľovňou odpadu momentálne neuvažuje, do roku 2016 totiž potrebuje splniť emisné limity. Skládka v Považskom Chlmci, kam z celej Žiliny vozia odpad už desiatky rokov, dožíva. Choma si uvedomuje, že odpad bude potrebné niekde spaľovať. Je presvedčený, že výstavba spaľovne v kafilérii by nebola v súlade s platným ani s pripravovaným novým územným plánom, areál teplárne by uprednostnil aj preto, že by to Žilina mohla pocítiť na lacnejšom vykurovaní. Žilinská radnica o možnosti vybudovania spaľovne odpadu s vedením žilinskej teplárne zatiaľ nehovorila, Choma chce počkať ako sa vyvinie vládou avizovaná privatizácia teplární.
Generálny riaditeľ spoločnosti Žilinská teplárenská Martin Golis súhlasí s primátorom v tom, že ak by mala byť niekde vybudovaná spaľovňa, bolo by pre Žilinčanov jednoznačne najlepšie, aby to bolo v areáli teplárne. Žilinská teplárenská má garantovaných odberateľov tepla a popri výrobe elektrickej energie by tak spaľovňa mohla efektívne využívať aj vyprodukované teplo, čo by v konečnom dôsledku mohlo znížiť cenu tepla pre Žilinčanov. „Na druhej strane, nad spaľovňou do roku 2016, kedy musia byť splnené legislatívne podmienky na vypúšťanie emisií, nerozmýšľame. Ak by sme chceli splniť emisné limity a vybudovať zároveň spaľovňu, bolo by to tak investične a finančne náročné, že by to naša tepláreň nedokázala uniesť,“ uviedol pre agentúru SITA Martin Golis.
Vedenie teplárne však zamýšľa z komunálneho odpadu využívať biomasu. Podľa Golisa dvadsať percent z komunálneho odpadu tvorí biomasa, či už vo forme papierových zvyškov alebo drevených častíc, ktoré je po separácii možné energeticky zhodnotiť. „Uvažujeme nad vybudovaním nového zdroja, ktorý by dokázal spoluspaľovať túto biomasu z triedeného komunálneho odpadu,“ dodal Golis.
