BYTČA. Ďalší hanebnú oslavu zorganizovali v sobotu v Bytči mladíci s fašistickými názormi. Hovoria si priatelia tradícií a slovenskej histórie a na námestí a v rodnom dome Jozefa Tisa sa rozhodli oslavovať vznik ľudáckeho a totalitného Slovenského štátu z roku 1939.
Podobné oslavy usporadúvajú každoročne na viacerých miestach na Slovensku. Vyhľadávanými sú najmä Martinský cintorín v Bratislave, kde je Tiso pochovaný, ale aj rodný dom, ktorý má tento odsúdený a popravený vojnový zločinec v Bytči.
V Bratislave sa proti aktivitám zdvíha vlna odporu. Mimovládneho organizácie organizujú protest s názvom Dosť bolo ticha. V Bytči odpor neexistuje, akcie sa stretávajú skôr s tichou podporou časti verejnosti.
Konať nemôže ani mesto, hoci je spoluvlastníkom Tisovho domu, kde sa neonacisti schádzajú. „Máme zviazané ruky,“ hovorí prednosta mestského úradu Ľubor Guniš.
Nemuselo to tak byť. V roku 1994 však mesto, za primátorovania Petra Lalinského, predalo ½ domu Spoločnosti Kanadskej Slovenskej ligy na Slovensku za 1 milión korún a zaviazalo sa, že tieto peniaze použije výhradne na jeho rekonštrukciu. O štyri roky ten istý primátor podpísal s tou istou spoločnosťou zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej jej mesto prenajalo aj druhú polovicu domu za ročný prenájom 1 Sk až do roku 2023.
Čerešničkou na torte je, že nájomná zmluva je pred vypršaním lehoty prakticky nevypovedateľná. Podľa právnikov sa tak môžu náckovia, antisemiti a rôzni iní radikáli v Tisovom dome voľne stretávať a mesto im v tom nemôže zabrániť ani prostredníctvom súdu.
„Poburuje ma, že naša legislatíva nemá vytvorené právne mechanizmy, ktoré by pozitívne pripomínanie vojnových zločincov identifikovali ako trestný čin,“ hovorí Monika Vrzgulová, riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu. Toto občianske združenie vzniklo v roku 2005 a zaoberá sa realizáciou výskumov a zhromažďovaním archívnych a iných dokumentov týkajúcich sa židovskej komunity a holokaustu na Slovensku.
Vrzgulová nevylučuje, že by ľudia organizujúci podobné akcie mohli byť nebezpeční. Záleží to, podľa nej, od toho, ako reaguje a bude reagovať celá spoločnosť.
„Nebezpeční sú podľa mňa vodcovia takýchto „spomienkových“ aktivít, ktorí počítajú s historickou nevedomosťou väčšiny našej populácie, hrajú na citlivú strunu národnej hrdosti majoritnej spoločnosti a manipulujú ňou dezinterpetáciami historických faktov týkajúcich sa existencie a charakteru Slovenskej republiky 1939-1945,“ dodala Vrzgulová.
Dvaja mestskí poslanci sa minulý rok snažili, aby mesto požiadalo druhého spoluvlastníka, ktorým je v súčasnosti Spoločnosť pre zachovanie tradícií, o odstránenie spomienkovej tabule z domu. V zastupiteľstve však nenašli podporu, keď väčšina poslancov návrh nepodporila.
Podľa Pavla Krála, autora publikácie Židé v Bytči, zahynulo počas holokaustu minimálne 290 Židov z okresu Veľká Bytča. Pritom k židovskému náboženstvu sa pred vojnou hlásilo 364 ľudí. Celkový počet obyvateľov Bytče bol vtedy 2 855.
Oslava slovenského štátu v Bytči v sobotu skončila fiaskom. Napriek tomu, že organizátori roznášali pozvánky do schránok v meste, zúčastnilo sa na nej do 30 ľudí, pričom Bytčanov nebolo viac ako 10.
SLOVENSKÝ ŠTÁT
Slovenský štát vyhlásený 14. marca 1939 nevznikol z vôle slovenského národa, ani jeho politických predstaviteľov, ako sa to snažia podsúvať organizátori spomienkových slávností, ktoré sa aj tento rok konajú okolo tohto dátumu. Jozefovi Tisovi dal Hitler na výber: buď vyhlási samostatný slovenský štát alebo Slovensko zmizne z mapy Európy (rozdelením medzi Maďarsko a Poľsko). Tiso si vybral „menšie zlo“.
Práve preto, že to bol prvý štátny útvar Slovákov, viaže sa k nemu množstvo mýtov. Prvý sa týka jeho samostatnosti – teda našej štátnej svojprávnosti. Veľmi skoro po vyhlásení slovenského štátu bola medzi Slovenskom a Nemeckom na 25 rokov podpísaná tzv. ochranná zmluva, na základe ktorej nacistické Nemecko prebralo "ochranu" nad politickou nezávislosťou a integritou Slovenska. Slovenský štát sa zaviazal organizovať svoju armádu v "úzkej zhode s nemeckou brannou mocou," slovenskí predstavitelia súhlasili s koordináciou zahraničnej politiky s nacistickým Nemeckom, ako aj so spoluprácou v hospodárskej a finančnej oblasti. Týmto sa dostal slovenský štát do politickej, vojenskej i hospodárskej závislosti od nacistického Nemecka.
Ďalší je mýtus „usmievavého Slovenska“. Je potrebné neustále pripomínať, že slovenský štát bol totalitným režimom s vládou jednej strany, odborníci ho označujú za národno-klerikálnu diktatúru s fašizoidnými prvkami. Fašizmus sa prejavoval predovšetkým v realizácii antisemitskej politiky, ale nielen tej. Protižidovská legislatíva sa kreovala už v rámci obdobia autonómie Slovenska (od novembra 1938) no naplno sa rozvinula po 14. marci 1939 a mala pre židovskú komunitu na Slovensku fatálne následky.
No podobne negatívne následky mala existencia slovenského štátu s totalitným režimom aj pre majoritných Slovákov – štvavá propaganda, arizácie židovského majetku a deportácie olúpených židovských obyvateľov za hranice vtedajšieho slovenského štátu poriadne poprehadzovali ich hodnotový systém a ovplyvnili aj ich morálne zásady. Sentimentálne spomienky na „prvé pomaranče“ a blahobyt na Slovensku sú vytrhnuté z kontextu vtedajšej doby.
MONIKA VRZGULOVÁ, riaditeľa Dokumentačného strediska holokaustu
ČO SI MYSLIA O TAKÝCHTO AKCIÁCH OSOBNOSTI
Peter GETTING, spisovateľ a novinár pochádzajúci z Bytče
Podľa mňa je to nielen tragické, ale aj komické - teda tragikomické. Tragické je, že takéto podujatia dovolí mesto a volení zástupcovia robiť tým pár fanatikom, dôchodcom a neonacistickým sopliakom s ich mindrákmi. Komické však je, že takúto hanbu povoľuje mesto, ktorého povinnosťou ako spoluvlastníka Tisovho domu je zastaviť túto otvorenú propagáciu fašizmu. Zdá sa, že to bude ďalšia vec, s ktorou sa strápnime až na európskej úrovni. Je to škoda, lebo Slovensko má na viac, než ukazovať sa ako krajina hlupákov, sympatizantov zločincov a milovníkov totality.
Marek ADAMOV, riaditeľ KC Stanica Žilina-Záriečie
Každoročná trauma všetkých normálnych ľudí pri pohľade na stretnutia historicky a ľudsky pomýlených ľudí 14. marca sa opakuje a je mi z toho, ako vždy, zle. Je to nakoniec hanba celého nášho mentálne nerozvinutého národa, že takáto menšina ľudí, frustrovaných z chýbajúcej samostatnej histórie Slovenska a ospravedlňujúca si na základe toho fašizmus a potlačovanie ľudských práv, dokáže získať takú slobodu a priestor v médiách na šírenie svojich nezmyslov. Najlepším riešením by bolo nechať ich v zabudnutí odumrieť nepovšimnutých na smetisku dejín, kam skutočne patria, a vzdelávaním nasledujúcich generácií dosiahnuť všeobecný konsenzus na 14. marci ako čiernom dni našej minulosti.
Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ, poslankyňa európskeho parlamentu za SMER
Dr. Jozef Tiso bol klérofašista a s jeho súhlasom zahynuli desaťtisíce nevinných ľudí v koncentračných táboroch. Navyše, Slovensko bolo počas jeho vládnutia fašistickým štátom a to skutočne nie je na oslavu. Ani jeho osobne a ani tohto obdobia našich dejín. Slušní ľudia, ktorí si vážia hodnoty a princípy demokracie by mali otvorene proti takýmto aktivitám protestovať. A mala by sa k tomu konečne postaviť otvorene aj slovenská cirkev.
Pavel TRAUBNER, prednosta I. neurologickej kliniky, čestný predseda Zväzu židovský a náboženských obcí na Slovensku
Je to neúcta a neslušnosť voči ľuďom, ktorí v období Slovenského štátu v rokoch 1939 -1945 keď bol na čele ktorého stál kňaz Jozef Tiso a kedy trpeli desaťtisíce slovenských Židov, ale i Rómov, ľudí inakších, a nielen trpeli, ale odchádzali v dobytčiakoch za 500 nemeckých mariek, platených slovenskou vládou do koncentrákov s návratom nežiadúcim. I keď obhajcovia Tisa všemožne sa snažia ospravedlniť jeho aktivity, nemožno nevidieť jeho podpisy na diskriminačných zákonoch, nemožno nevnímať jeho reč v Holiči, nepochybne nenávistnú a antisemitskú, nemožno ho zbaviť za žiadnych okolností z viny za nehoráznosti, ktoré sa udiali pod jeho vedením štátu. To čistý človek a tobôž kňaz, dbajúci na Desatoro nesmel dopustiť. A oslava 14. marca v Bytči, podobne ako vyhlásenie významného cirkevného predstaviteľa o blahobyte v Slovenskom štáte, keď súčasne 72 000 rovnocenných občanov Slovenska - Židov, hynulo v koncentrákoch, je prejavom intolerancie a ignorancie. Je našou povinnosťou nemlčať a protestovať, lebo aktivity neofašistov v Európe ožívajú. A deti nás všetkých už to nikdy nesmú zažiť.
WHISKY, spevák skupiny Slobodná Európa
Práve náhodou čítam knihu Rudolfa Vrbu "utekl jsem z osvětimi" a o to viac mi príde zvrátené oslavovať vznik fašistického štátu, ktorý okrem iných zverstiev umožňoval deportácie ľudí do koncentrákov.
Štefan HRÍB, novinár
Všetci, čo oslavujú rok 1939, oslavujú taký svet, v ktorom nemá človek cenu. Tí ľudia idú sami proti sebe. Je to smutný pohľad, a dá sa s tým robiť jediné - neustále vysvetľovať, že fašizmus, aj ten náš, škodil všetkým ľuďom na Slovensku, pretože z nás robil zvieratá, ktoré sa zo závisti či chamtivosti obrátili proti Bohu a masovo ubližovali blížnym.
(mif)
