Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku žilinského divadla?
- Ponuka od pani riaditeľky Martiny Jesenskej prišla v čase, keď už bolo jasné, že moja vyše 25-ročná spolupráca s činohrou SND končí nástupom nového vedenia a bola som veľmi šťastná, lebo posledné dve sezóny som sledovala či už ako diváčka, alebo porotkyňa na festivaloch premiéry veľmi dynamicky sa meniaceho mladého divadla. Som poctená, že môžem pokračovať v divadelnej púti s mladým kolektívom.
Aká je tu vaša pozícia?
- V prvom rade som tu ako dramaturgička. Zatiaľ to nie je mojou ambíciou, ale budem veľmi rada, keď sa raz Žilinčanom predstavím aj ako herečka, či už s divadlom GUnaGU alebo Radošincami.
Cítite sa lepšie ako herečka alebo ako dramaturgička?
- Celou svojou divadelnou biografiou dospievam k tomu, že jedno bez druhého u mňa nemá zmysel. Mohla som si vybrať a asi by som sa uživila aj jedným, aj druhým, ale nenapĺňa ma to dostatočne. Myslím, že táto kombinácia mi nielen robí radosť, ale mi aj pri každej z týchto profesií pomáha. Už len dáka tretia to asi vyrieši...
Kedy ste prvýkrát zaregistrovali existenciu žilinského divadla?
- Prvýkrát som zaregistrovala niečo nové na divadelnej mape, čo sa týka Žiliny, pri Bačovej žene, keď kolegovia hosťovali v SND. Odvtedy som si budovala určitý obraz. Môžem povedať, že koncentráciu toľkých výnimočných inscenácií, aké má žilinské divadlo, dnes nájdete v máloktorom profesionálnom divadle na Slovensku. Pod mnohé je nie náhodou ako režisér podpísaný práve umelecký šéf Edo Kudláč.
Ktorá hra vás z repertoáru divadla najviac zaujala?
- Naposledy som bola nadšená hrou Doda Gombára – Tretí vek. Považujem ju za jednu z najlepších inscenácií novej pôvodnej slovenskej tvorby. Trúfam si povedať aj za posledných 15 rokov, a to pôsobím v divadlách, ktoré sa novej dráme venujú a na ich tvorbu som hrdá, ale toto je niečo mimoriadne. Zaslúžene hra získala cenu kritikov na festivale Setkání/Stretnutie v Zlíne. Fantastická atmosféra ale bola aj na poslednej premiére Sexuálnej perverzity v Chicagu. Vidím ako herci z predstavenia na predstavenie rastú. Myslím, že sa tu kumuluje veľmi dobrá divadelná energia. A už sa teším na Idiota.
Aké sú vaše ambície v divadle?
- Mojou veľkou ambíciou je, aby sme sa v priebehu 2-3 rokov dostali aj na nejaký zahraničný festival. Ďalšiu sezónu sme sa dohodli, že postavíme vo veľmi zaujímavom dramaturgickom kontraste. Chceli by sme urobiť také puzzle vyslovene z hier slovenských dramatikov. Preto hovorím puzzle, lebo keď poskladáte tieto inscenácie aj s inými inscenáciami slovenských hier v tomto divadle, dostanete chronologickú panorámu našich dejín od 2. sv. vojny po súčasnosť, pričom dejinami nemyslím historické udalosti, ale ich dopad na naše životy, súkromie, hodnoty.
A nasledujúcu sezónu by sme zas chceli predstaviť atraktívne hry neeurópskych dramatikov. Želám si, aby Žilina objavila, že jej divadlo je dnes prestížnou divadelnou značkou. Prajem si, aby trend stúpajúcej návštevnosti bol ešte dynamickejší a aby žilinské obecenstvo bolo pravidelne zvedavé a považovalo za prirodzenú súčasť života, že si sezónu odpozerá a veci, ktoré sú odpremiérované postupne všetci uvidia a vzájomne sa budú mať o čom rozprávať. Taká predĺžená radosť, čo pretrvá.
Páči sa vám Žilina?
- Život na uliciach tu logicky nie je ako v Bratislave, ale veľmi sa mi páčia mnohé solitérne architektonické objekty. Majú svoj pôvab a štýl. V mojich očiach je Žilina veľmi premenlivá a kontrastná. Je to nie ľahko preniknuteľné mesto vo svojej mentalite. A to nevravím v dobrom ani v zlom. Cítim tu dostatočne zaujímavý potenciál, takže vizitkou mesta nemusia byť len pamätné úlety politikov, ale práve pozitívna kontinuita príťažlivého kultúrneho, intelektuálneho či športového zázemia.
Darina Abrahámová v skratke:
Vyštudovala divadelnú a filmovú vedu na VŠMU v Bratislave. Do konca mája 2010 bola dramaturgičkou Činohry SND. Od roku 1979 pôsobí v Radošinskom naivnom divadle ako herečka, speváčka a dramaturgička. Od roku 2000 pravidelne hráva v GUnaGU. Spolupodieľa sa na festivaloch Nová dráma a Kremnické gagy. Pedagogicky pôsobí na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií /BISLA/.
