Zaujímavé je, že počas bežného dňa tu, okrem nevyhnutnej údržby, nenájdete zamestnancov. Je totiž bezobslužná, riadená diaľkovo z Trenčína.
BYTČA-MIKŠOVÁ. Vodnú elektráreň v Mikšovej dokončili v roku 1963 na vážskom kanáli, ktorý vybudovali za účelom využitia energetického potenciálu vody. Ešte v roku 1998 tu pracovalo 30 ľudí. Dnes v bežných dňoch ani jeden.
„Celá elektráreň je diaľkovo ovládaná a riadená z hydroenergetického dispečingu z Trenčína. Je teda prázdna, len v dopoludňajších hodinách sa tu vykonávajú nevyhnutné údržbárske práce. Pokiaľ sa stane, že je nevyhnutný okamžitý zásah, v krátkom čase je na mieste pohotovostný pracovník Hydrocentra v Považskej Bystrici,“ hovorí Jozef Rolinec, vedúci skupiny pre prevádzku.
Bezpečnosť na prvom mieste
Rovnako aj v prípade, že by do objektu vnikol niekto cudzí. Elektráreň je chránená elektronickým zabezpečovacím systémom. Na 24-hodinovú obslužnú prevádzku sa mení len v prípade, že prídu veľké vody.
„Pri veľkých prietokoch, kedy dochádza k zanášaniu vtokov, majú pracovníci 24-hodinovú službu a zabezpečujú trvalé čistenie vtokového objektu. Bezpečnosť vodného diela je u nás na prvom mieste. Ľudia sa nemusia ničoho obávať,“ povedal Rolinec.
Sedem vodných elektrární Hydrocentra Považská Bystrica, vrátane Mikšovej, prevádzkujú Slovenské elektrárne, ktoré sa stali členom nadnárodnej skupiny Enel. „Pred dvanástimi rokmi pracovalo na troch elektrárňach okolo 90 ľudí. Dnes je nás v siedmich elektrárňach 49,“ hovorí Rolinec.
Súvisí to s modernizáciou zariadení, ktorou elektrárne v ostatných rokoch prešli. Aj v Mikšovej pred desiatimi rokmi dokončili kompletnú modernizáciu všetkých zariadení.
Vynikajúce podmienky
Mikšovská elektráreň patrí svojím výkonom 3 x 30 MW k najvýkonnejším vodným elektrárňam na Slovensku. Má vyšší inštalovaný výkon ako Vodné dielo Žilina so svojou obrovskou nádržou. Dôvod je jednoduchý – veľký spád a prietok vody na turbínu. Až 24 metrov. To je rozhodujúci faktor pre to, koľko elektriny sa vyrobí.
Vzhľadom na výborné možnosti naprojektovali Mikšovskú elektráreň na tri turbíny. Všetky turbíny sú v prevádzke len keď je dostatok vody. Minulý rok boli tak často v prevádzke všetky tri stroje, že si na takúto prevádzku nespomínajú ani tí najstarší pamätníci. Závisí to od toho, aké sú zrážky a koľko je vody. V bežných dňoch býva v prevádzke jeden alebo dva stroje.
O tom, koľko vody pretečie cez kanál a koľko cez staré koryto, rozhoduje dispečer. „Cez staré koryto ide v bežnom období len toľko vody, koľko je potrebné pre život rýb. Väčšina vody ide tadiaľto, aby sme využili jej hydroenergetický potenciál.
Cez jednu turbínu pretečie približne 140 kubíkov vody za sekundu. V troch turbínach je to približne 400 kubíkov. Vždy však len toľko, koľko sme schopní previesť cez elektráreň. Zvyšok musí pretiecť cez staré koryto,“ povedal Rolinec narážajúc na stav, keď sa po výdatných dažďoch dvíha hladina vody v starom koryte
a niekedy spôsobuje záplavy.
Ako vodná elektráreň funguje?
Je to jednoduchá fyzika. Polohová energia vody sa mení v turbíne na mechanickú. Turbína je poháňaná vodou, ktorá padá z veľkej výšky. Mechanická energia je prenášaná spojkou turbíny na rotor generátora, ktorý sa otáča. Množstvo vyrobenej energie závisí od spádu a od množstva pretečenej vody. Čím vyšší spád a čím väčší prietok, tým je možné dostať z generátora väčší výkon.
Tristotonové zariadenie
„Turbogenerátor sa skladá z turbíny a generátora. Turbína má priemer 4,8 metra a hmotnosť asi 100 ton. Rotor generátora váži približne 235 ton a stator 80 ton. Vyrobená energia má napätie 10,5 kV, je vyvedená na blokový transformátor, ktorý ju transformuje na 110 kV a odtiaľ ide na rozvodňu, odkiaľ je rozvedená do siete.
Vo vodných elektrárňach sa na Slovensku vyrobí približne 20% potrebnej elektrickej. energie. Samé o sebe však nie sú zďaleka schopné pokryť potreby celej energetickej sústavy,“ prezradil niekoľko zaujímavostí Jozef Rolinec.
Splavnia kanál?
Zaujímavý je aj prívodný kanál. Boli tu v minulosti úvahy aj na jeho splavnenie. Lode by mohli premávať z Komárna až do Žiliny. Rolinec si však myslí, že plán sa pravdepodobne nikdy neuskutoční. „Kanál je tak postavený, že to teoreticky možné je. Veľmi tomu ale neverím. Myslím si, že by to bolo neekonomické. Vyžadovalo by si to obrovské náklady na dobudovanie. Máme tu diaľnicu, prebieha modernizácia železnice, po ktorých je možné previezť veľmi rýchlo obrovské množstvo materiálu.“
Do úvahy zrejme neprichádza ani využitie kanála na rekreačné účely. Bolo by to vraj obrovské riziko. „Pri väčších prietokoch si neviem predstaviť ani dobrého plavca, ktorý by mohol stopercentne povedať, že z kanála vyjde. Aj keď sú odvážlivci, ktorí sa tam kúpu. Mnohokrát v kanáli pláva aj množstvo odpadkov, ktoré tam ľudia nahádžu. Tieto nám, a nielen nám, veľmi znepríjemňujú život, “ uzavrel Jozef Rolinec.
