BRATISLAVA. Ďurčanský nie je osobnosťou, na ktorú by naša spoločnosť mohla byť hrdá a ktorá by mohla pôsobiť ako príklad v prítomnosti a budúcnosti.
Konštatuje sa v stanovisku Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) podpísaného riaditeľom Slavomírom Michálekom, ku ktorému sa dnes svojimi podpismi pripojili aj Miloslav Čaplovič, Igor Baka, František Cséfalvay a Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu, Eduard Nižňanský z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Stanislav Mičev, Marek Syrný, Marian Uhrin, Viera Kováčová, Jana Odrobiňáková z Múzea SNP, David Schriffl z Historische Kommission der Österreichischen Akademie der Wissenschaften a Peter Mičko s Michalom Šmigeľom z Fakulty humanitných vied UMB Banská Bystrica.
Podpísaní sa zároveň ohradili voči spôsobu, akým výsledky kolokvia o Ferdinandovi Ďurčanskom, ktoré organizovala Matica slovenská (MS) 9. marca, zhrnul Peter Mulík zo Slovenského historického ústavu MS. "Konštatujeme, že správa Petra Mulíka nezodpovedá obsahu kolokvia, kde odznelo omnoho viac kritických výhrad voči verejnej a politickej činnosti Ferdinanda Ďurčanského, než o jeho pozitívach," uvádza sa v stanovisku (TASR namiesto zhrnutia vypracovaného Petrom Mulíkom vydala vlastnú autorskú správu z kolokvia).
"Ferdinand Ďurčanský už za prvej ČSR ako publicista bol prívržencom radikálneho krídla HSĽS a smerovania Slovenska k totalitnému režimu. V krátkom období slovenskej autonómie 1938 1939 ako člen vlády Slovenskej krajiny a poslanec jej snemu sa iniciatívne podieľal na likvidácii demokratického režimu na Slovensku a na príprave prvých protižidovských zákonov," konštatujú autori vyhlásenia HÚ SAV.
V marci 1939, keď bolo Česko-Slovensko bezprostredne ohrozené likvidáciou zo strany nacistického Nemecka, vystupoval podľa nich Ďurčanský ako prívrženec Nemeckej ríše a opakovane vyzýval na odtrhnutie sa Slovenska od republiky okamžite a nelegálnym spôsobom. "Po vzniku slovenského štátu, následne Slovenskej republiky, Ferdinand Ďurčanský vo vysokých štátnych funkciách spolupôsobil na upevňovaní nedemokratického režimu, ako aj na príprave, prijatí a realizácii antisemitských právnych noriem. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu," uvádza HÚ SAV.
Podľa autorov stanoviska sa Ďurčanského pokusy ako ministra satelitného štátu Nemeckej ríše o uskutočňovanie akejkoľvek nezávislejšej zahraničnej politiky SR ukázali veľmi rýchlo ako naivné a bez akéhokoľvek reálneho efektu. "Konštatujeme, že Ferdinand Ďurčanský nebol demokratickým politikom a svoje krajne nacionalistické názory, kryté údajnou ochranou národných a štátnych záujmov povýšil nad princípy demokracie a humanity," uvádza sa v stanovisku.
Autori vyhlásenia dodávajú, že v závere druhej svetovej vojny, po niekoľkých rokoch politickej izolácie, sa Ďurčanský opäť prejavil ako ľudácky radikál, neschopný rozpoznať vnútropolitický a medzinárodný vývin. Po druhej svetovej vojne v emigrácii sa podľa nich dlhodobo angažoval za obnovenie slovenskej štátnosti, no jeho memorandá, v ktorých "opakovane skresľoval historické fakty", západné demokracie ignorovali. "Princípy, ku ktorým sa Ferdinand Ďurčanský hlásil a ktoré v praktickej politike zosobňoval, sú v príkrom rozpore s demokratickými princípmi dnešnej Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že v tomto spore nejde iba o osobu Ferdinanda Ďurčanského, resp. jeho busty, ale o sofistikovaný pokus ospravedlňovať totalitný režim vojnovej Slovenskej republiky," uzatvárajú autori stanoviska HÚ SAV.
Ďurčanského busta zatiaľ stojí neodhalená na Námestí Slovenského národného povstania v Rajci, jej inštaláciu odsúhlasilo bývalé mestské zastupiteľstvo (MsZ). Proti jej odhaleniu protestovali tak židovské obce, ako aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Nové zastupiteľstvo, ktoré vzniklo po komunálnych voľbách, sa preto obrátilo na Slovenskú akadémiu vied a Maticu slovenskú, aby mu poskytli odborné stanovisko. Matica sa napokon na tému Ferdinand Ďurčanský rozhodla organizovať kolokvium. "Robíme to preto, že MsZ v Rajci pri schvaľovaní rozhodnutia o postavení busty vychádzalo najmä z matičnej publikácie, ktorú vydal Kabinet slovenského exilu v roku 1996, ale zároveň Miestny odbor MS v Rajci vydal stanovisko proti postaveniu busty," informoval TASR vedecký pracovník Historického ústavu MS a tajomník historického odboru MS Peter Mulík 24. februára.
Kolokvium Ferdinand Ďurčanský a jeho aktivity vo svetle slovenských dejín 20. storočia organizoval 9. marca historický odbor Matice slovenskej a Slovenský historický ústav. Svoje príspevky na ňom predniesli historici z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Ľudovít Hallon, Ján Hlavinka a Michal Schvarc, z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Nižňanský, Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Róbert Letz, Slovenského historického ústavu a historického odboru Matice slovenskej Ján Bobák a Anton Hrnko. Svoj referát na kolokvium zaslal aj slovenský exilový historik František Vnuk.
