Našťastie ju však môžeme počúvať cez rádio, televíziu i naživo. Rodáčka zo Súľova, skromné, milé, sympatické dievča – ZUZANA SMATANOVÁ. Zo svojho súkromia nám prezradila viac v spoločnom rozhovore.
Vždy ste chceli spievať?
- Nepamätám si, že by som ako malá chcela byť speváčkou. Jasné, že som si občas zaskákala so sprayom (ktorý mi nahradil mikrofón) pred zrkadlom, ale nebola to moja túžba. Chcela som byť veterinárkou, alebo pracovať v laboratóriu ako moja krstná mama. V pätnástich som začala hrať na gitaru a spolu s tým som si začala písať vlastné pesničky, ktoré som si ukladala do zásuvky, aby mi ich nikto nenašiel. Vždy som si myslela, že tie pesničky raz niekomu vhodnému ponúknem, aby ich spieval. Nikto sa nenašiel, preto som sa stala speváčkou.
Čo by ste asi robili, keby ste neboli speváčka?
- Myslím, že by som ešte študovala. Možno snáď tú biochémiu, o ktorej ešte stále uvažujem, alebo by som bola na Vysokej škole výtvarných umení, kam som si mimochodom kedysi tiež poslala prihlášku.
Prezraďte, ako začínate svoj deň. Čo vás naštartuje?
- Ranná sprcha. Nech som akokoľvek unavená a vchádzam tam ospalá a s nevôľou, viem, že ma dokonale zobudí. Medzitým mi zovrie voda na čaj a dám si raňajky. Ak si pospím dlhšie, uvarím si obed, alebo skočím s priateľmi do reštaurácie.
Viete variť?
- Nehrám sa na šéfkuchára, ale sú jedlá, ktoré zvládnem. Mám rada svoje francúzske zemiaky, pečené kuracie krídelká, cestoviny s tuniakom, granadírsky pochod, alebo zeleninovú polievku. Keď príde ku mne návšteva, robím chutné jednohubky alebo rôzne nátierky.
Aká „kuchyňa“ vám najviac chutí? Aké jedlo máte najradšej?
- Mamina kuchyňa je myslím pre každého tá najlepšia. Ja zbožňujem kurací perkelt s kolienkami a milujem sushi!
Máte nejaké jedlo, sladkosť, nápoj alebo čokoľvek, čo si dávate tesne pred koncertom?
- Tesne pred koncertom nejem, pretože už sa mi stalo, že som sa predtým prejedla a počas koncertu mi bolo ťažko. Jem aspoň dve hodiny pred koncertom, ale určite sa zásobím vodou, ktorú musím mať pri sebe aj na pódiu a hlavne v lete na festivaloch.
Veríte na znamenia zverokruhu? Otázka mi napadá pri príležitosti, že váš najnovší album sa volá Gemini.
- Myslím, že do istej miery je opis osobnosti každého znamenia veľmi výstižný. Aspoň teda ja som sa občas pri čítaní svojich vlastností na tom naozaj pousmiala. Som blíženec a je pravda, že mám v sebe introverta a extroverta, racionálneho človeka a pocitového človeka a rozhodnú a nerozhodnú bytosť. A tieto dve osoby sa celkom často hádajú a ja to musím vedieť ustáť. Preto som urobila dvojalbum Gemini, moje dve tváre.
Boli ste niekedy u veštice?
- Nikdy som tam nebola a nikdy by som nešla. Nechcem vedieť, čo ma čaká, prišla by som o chuť bojovať s problémami, ktoré sa mi postavia do cesty, mala by som budúcnosťou zviazané ruky. Chcem to všetko objavovať postupne, chcem ku všetkému osobnostne rásť a tešiť sa z nových vecí, ktoré prídu a o ktorých teraz možno vôbec nič netuším.
Akú knihu máte na nočnom stolíku?
- Teraz čítam knihu v češtine a volá sa Mizerná karma. Je to vcelku vtipná kniha, občas sa na deji naozaj zasmejem, ale veľmi rada čítam thrilery alebo drámy.
Akú hudbu najradšej počúvate a kde? Počúvate aj tú svoju?
- Najradšej počúvam hudbu v aute. Je to snáď jediné miesto, kde si viem počas dlhej cesty vypočuť dokonale každú pesničku, alebo celý album, ktorý sa mi dostane do ruky a urobiť si naň vlastný názor. Mám v aute cd-menič, takže sa mi tam pravidelne strieda Diana Krall, Jason Mraz, Sade, Sheryl Crow, alebo Tori Amos. Svoju hudbu počúvam iba tesne po dokončení nového albumu, kým ešte nie je na ceste do lisovne. Potrebujem počúvať svoje nové pesničky oveľa intenzívnejšie a sama na sebe zisťujem, či som s nimi spokojná, či by som niečo neprerobila, alebo nedoplnila. Neskôr svoju hudbu už nepočúvam, mám ju okolo seba pravidelne počas všetkých koncertov.
Vyhrali ste ďalšieho Zlatého Slávika. Čo to pre vás znamená?
- Úcta, pokora, radosť. Tri slová, ktoré sa každou novou cenou len zintenzívňujú. Je to pre mňa veľká satisfakcia a vďaka voči ľuďom, ktorí mi aj takýmto spôsobom dávajú najavo ich priazeň a podporu. Neviem to vyjadriť lepšie, ale aj na druhý deň po galavečeri sa cítim byť stále tým obyčajným človekom, ktorý si takéto šťastie veľmi váži.
Kam si ho odložíte?
- Všetky svoje ceny si ukladám na poličku v mojej izbe. Občas do nich fúknem, pretože mi na ne sadá prach a zlaté a platinové platne mám zavesené na stenách.
Na koncertoch zvyknú fanúšikovia hádzať po svojich obľúbencoch rôzne veci. Stalo sa aj vám niečo podobné?
- Samozrejme. Veľmi často mi pristane na pódiu malý plyšáčik, ale už som si tam našla aj fúkaciu harmoniku, tričko, kvety a raz aj trenky. Vie to potešiť a aj pobaviť.
Ako vnímate svojich fanúšikov?
- Myslím, že mám s nimi veľmi pekný vzťah. V mojom fanklube sú ľudia, ktorí dokážu byť nesmierne vytrvalí, nápadití, odhodlaní sa zjednotiť a prísť na môj koncert aj cez celú republiku, sú priateľskí a držia spolu. Toto všetko si na nich veľmi vážim a teší ma, že mám od nich takú podporu, akú mám.
Máte nejaký spevácky vzor? Koho?
- Zo vzorov som už vyrástla. Myslím, že každý umelec, v akejkoľvek sfére raz dospeje do štádia, kedy začne pri svojej tvorbe, vychádzať hlavne zo svojho vnútra a z vlastných pocitov, tým pádom zabudne na vzory a je konečne sám sebou. U mňa to už nastalo a teším sa z toho.
S kým by ste si radi zaspievali, keby ste mohli?
- Túto otázku dostávam veľmi často, až mám pocit, že ak si dotyčný spevák číta rozhovory so mnou, tak sa to už možno raz aj splní, tešila by ma spolupráca s Jaromírom Nohavicom.
Aké je vaše životné motto?
- Niečo v zmysle „všetko zlé je na niečo dobré“, alebo „všetko, čo sa v živote človeku stane, tak sa stane pre nejaký dôvod, bude z vás silnejšia osobnosť“.
Čo najradšej robievate, keď si nájdete chvíľu voľného času?
- Hrám na klavíri, čítam, spím, idem s kamarátmi na kávu, prejdem sa so psom, zájdem na plaváreň, alebo cvičím...
Aké sú vaše obľúbené zimné športy?
- Samozrejme mám rada lyžovanie. Túto zimu som zlyžovala svahy v Oščadnici a s kamarátmi sme si urobili na Silvestra aj bláznivú bobovačku, kde som si pri páde praskla dve rebrá. Tri týždne som sa
z toho zotavovala, ale našťastie je to už v poriadku.
Keď sa povie dovolenka, čo si vybavíte?
- Chatu v horách. Som absolútny patriot, vyhľadávam na Slovensku miesta, kde je les, jazero, skaly a tam trávim chatovačky a voľný čas s kamarátmi. Pri mori som nebola už asi päť rokov a vôbec mi nechýba. Je možné, že za nejaký čas niekde k moru zase zájdem, ale uprednostňujem najmä Slovensko a naše hory.
Keď je nejaká rodinná oslava, zvyknete na nej aj spievať?
- Na rodinných oslavách nespievam. Keď som bola mladšia a učila som sa hrať na gitaru, tak ma rodičia povzbudzovali, aby som niečo návšteve zahrala, čo som sa naučila a k tomu zaspievala, ale nemala som to rada. Vždy som sa veľmi hanbila a prehováraniu som úspešne odolávala. Dnes už si všetci členovia mojej rodiny môžu kedykoľvek zájsť na koncert a užiť si celú atmosféru so všetkým, čo by možno u mňa v obývačke nezažili.
Prezraďte nám na seba niečo, čo ste ešte nikomu nepovedali.
- Ako dvojročná som už vedela písať. Neviem, či je to niečo extra výnimočné, ale moja mama má odložený starý, vytrhnutý papierik zo zošita, kde je z druhej strany napísaný rok 1986 a sú tam moje kresbičky a krásnym, detským, zreteľným paličkovým písmom napísané Zuzka Smatanová.
Robievate aj piesne k filmom alebo seriálom. Mali ste chuť si v nejakom filme, resp. seriály zahrať? Ak áno, aká úloha by vám najviac vyhovovala?
- V seriáli Panelák som si už zahrala dvakrát, ale hrala som samú seba. Nejakú hereckú rolu by som určite rada vyskúšala, ale nemusela by to byť hneď hlavná rola, stačilo by mi, ak by som sa tam iba mihla a možno svojou postavou trochu ovplyvnila dej filmu. Nechcem sa však stavať do polohy herečky a vyhľadávať takéto príležitosti. Ak to má prísť, tak to príde a mňa bude tešiť to, že k tomu môžem trošku privoňať.
Máte nejaké domáce zvieratko?
- Mám psa orieška, ktorý sa volá Nero, kocúra Charlieho a myšiaka z obalu albumu Gemini, ktorého volám Stuart.
Čo plánujete najbližšie?
- Plánujem písať nové pesničky na môj piaty štúdiový album, ktorý by som chcela vydať na jeseň tohto roku. Čaká ma festivalové leto, nahrávanie albumu, snáď jesenné turné a ešte malý projekt, ktorý nebude súvisieť s hudbou, ale časom sa o ňom dozviete viac.
