ŽILINA. Svetový deň sprievodcov sa už tradične oslavuje vo februári. Turiostická informačná kancelária v Žiline pri tej príležitosti pripravila Fašiangový okruh mestom, na ktorom nechýbali ani certifikovaní sprievodcovia. Andrea Kvetanová bola jedným z nich. Sprievodkyňu robí odkedy si v roku 2000 spravila sprievodcovský kurz. „Vždy ma zaujímala história, dejiny,“ prezradila nám Andrea.
„V Žiline som vyrastala a aj to prispelo k tomu, že som sa o ňu začala viac zaujímať. Zisťovala som si o meste rôzne historické fakty, zbierala informácie z internetu, literatúry, novín, povestí,“ povedala a pokračovala: „Prišla som na to, že Žilina má veľa kvalitnej histórie, že dokáže veľa ponúknuť.“
Sprievodca ako samorast
Podľa Andrey si turisti väčšinou myslia, že sprievodca dostane odniekiaľ hotové informácie, ktoré už len odrecituje. „A to je omyl, oni si neuvedomujú, že sprievodca si musí veľa informácií pozisťovať sám. Väčšinou majú dojem, že existuje jedna vševedúca kniha, z ktorej si to človek naštuduje, a potom to vie.“
Všetky tajomstvá mesta ale nepozná. Naopak, je rada, keď ľudia na jej výklad reagujú a povedia niečo zaujímavé sami. „Som rada, keď sa zapájajú. Vidím, že ich to skutočne zaujíma, je to dynamickejšie. Niekedy majú skreslené informácie, ale aspoň sa môžeme o tom porozprávať,“ dodala.
Pri nočnej prehliadke mestom. FOTO: ARCHÍV TIK
Práca s ľuďmi
Turisti chcú najviac vedieť to, čo nie je v bedekroch. „Zvedaví sú najmä na pikošky a veci, ktoré nie sú bežne dostupné,“ vysvetlila. Rovnako sa zaujímajú aj o povesti, ktoré obhliadky trochu ozvláštnia.
„Chcú vedieť ako žili ľudia v minulosti, čo sa vtedy udialo. Na Žiline je prekvapujúce to, že bola hlavným mestom Slovenska dva mesiace na prelome rokov 1918 – 1919. To je fakt, ktorý málokto vie a pre ľudí je prekvapujúci, dokonca i pre Žilinčanov,“ prezradila jednu z interesantných skutočností aj nám.
„Človek, ktorý skúsi prácu sprievodcu, sa stane samostatným, lebo je odkázaný sám na seba,“ priznala. Naviac je to práca s ľuďmi, ktorá ju neuveriteľne baví. „Niektorí si myslia, že sa človek ide iba poprechádzať do mesta, ale je to zodpovedná práca. Navyše zaujímavá, lebo každá skupina je iná a tým je iná aj každá prehliadka."
