ŽILINA. Verejné pripomienkovanie plánovanej výstavby žilinskej spaľovne odpadu sa nieslo vo všeobecnom nesúhlase približne 35 ľudí zo Žiliny, Strečna a Stráňav. Spaľovňa umiestnená v areáli kafilérie spoločnosti VAS
v žilinskej mestskej časti Mojšová Lúčka sa nepáči ani odborným pracovníkom žilinského mestského úradu, ani primátorovi Žiliny Igorovi Chomovi.
Obyvatelia, ani mesto ju nechcú
Igor Choma nesúhlasí. „Samozrejme, že je to na posúdení zodpovedných orgánov. Ja si však myslím, že spaľovňa by tam byť nemala. Do budúcna urobím pre to všetko, samozrejme, v rámci zákona,“ povedal Choma. Podľa jeho slov by v meste nemala byť dokonca ani kafiléria. „Je to oddychová zóna, centrum športov. Zvážajú do nej z polovice Slovenska. Nemalo by to tam byť,“ povedal.
Choma by vraj spaľovňu prísne triedeného komunálneho odpadu, ktorú mesto do pár rokov bude musieť mať, privítal radšej v areáli Žilinskej teplárenskej. Podľa jeho slov by sa totiž takto dalo zužitkovať aj vyrobené teplo, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo pre obyvateľov mesta zlacnieť.
Obyvateľom Žiliny a najmä okolitých obcí prekáža, že po zápachu z kafilérie, prachu
z ťažby a spracovania vápenca či spalín hnedého uhlia z teplárne sa majú v málo veternej Žilinskej kotline zmieriť aj s ďalšími emisiami zo spaľovne. Okrem škodlivých dioxínov upozorňovali aj na zvýšenú intenzitu dopravy a zápachu z prevozu komunálneho odpadu.
Útulok ako krok k spaľovni?
V polovici novembra minulého roku VAS vo svojom areáli sprevádzkovala aj útulok pre psov. Miestni obyvatelia otvorenie a prevádzkovanie útulku považovali za ústretový krok spoločnosti smerom k mestu, práve preto, že chceli získať súhlas na zriadenie spaľovne. Usiluje sa totiž o ňu viacero subjektov, vrátane Žilinskej teplárenskej.
Aj proti útulku miestni protestovali. „V konečnom dôsledku nám psy až tak neprekážajú. Tento útulok však považujeme za ústretový krok smerom k povoleniu spaľovne a tá nám zásadne prekáža. Ak ju tu postavia, tak popri kafilérií, betonárke a ďalšiemu priemyslu to bude ďalšia rana, ktorá výrazne znehodnotí naše pozemky a majetky. Týka sa to viacerých obcí, Mojšovej Lúčky, Mojša, Varína a iných. Myslíme si, že spaľovňa nie je vôbec nevyhnutá. Dnes už sa dá 70% odpadov zrecyklovať,“ povedal roľník. Vtedajší hovorca mesta Martin Barčík, aj vedenie VAS to odmietlo.
„Odpor podľa mňa vychádza z nevedomia týchto ľudí. Keby videli, ako to funguje vo svete, určite by nemali na spaľovňu takýto názor. Ľudia majú navyše prirodzenú vlastnosť projekt odsúdiť, len čo počujú názov spaľovňa,“ povedal zástupca spoločnosti VAS Peter Krajči.
Podľa neho má investor napriek nesúhlasu súčasnej žilinskej radnice odobrenie bývalého vedenia mesta, navyše je vraj výstavba spaľovne v súlade s platným územným plánom, a preto nevidí ani dôvod na zamietnutie stavebného povolenia.
„Máme podpísané, že to nie je v rozpore s platným územným plánom a zámer je v súlade s energetickou koncep-ciou mesta,“ povedal Krajči.
