Nielen Žilinu, ale aj celé Slovensko štyridsať rokov úspešne reprezentoval dievčenský spevácky zbor Odborárik. Aj napriek veľkým úspechom, najmä v zahraničí, sa cez letné mesiace rozpadol. Chýbali totiž financie, ktoré by fungovanie Odborárika zabezpečili. Zakladateľ, Zlatoň Bábik, s radosťou spomína na jeho vzostup medzi špičkové svetové detské zbory.
ŽILINA. Už dlho sa nad existenciou žilinského detského zboru Odborárik sťahovali tmavé mraky. Bohužiaľ, najmä vďaka finančným prostriedkom, si tento celosvetovo uznávaný súbor zaspieval v júni minulého roku naposledy. Už vyše pol roka je 40- ročný Odborárik už len minulosťou. Rozprávali sme sa so zakladateľom a dirigentom Zlatoňom Babíkom.
Prekročil hranice
Odborárik sa po prvýkrát rozospieval v roku 1970. V ten rok vtedajší riaditeľ Domu odborov navrhol Zlatoňovi Babíkovi vytvoriť detský spevácky zbor, ktorý by vystupoval na spoločenských udalostiach a reprezentoval Žilinu. „Rozmýšľal som, či ísť do toho. Ale nakoniec som sa rozhodol, že prijmem túto ponuku. Ale s tým cieľom, že nebudeme spievať len v Žiline, ale prekročíme aj hranice okresu, kraja a možno aj hranice vtedajšieho Československa a podarilo sa,“ spomína na svoje predsavzatia Babík.
Odborárik sa podľa vekovej skupiny delil na tri zbory. Prvým bol zbor Sedmokráska, v ktorej spievali deti od 3 do 6 rokov. Druhý tvorili deti od 6 do 10 rokov v prípravke a detský zbor tvorili deti od 10 do 16 rokov. „Niektorí nechceli zo zboru po dosiahnutí 16. rokov odísť, tak som založil aj mládežnícky zbor, v ktorom spievali „deti“ do 25 rokov."
Babíkove predsavzatia sa nakoniec vyplnili. So „svojimi dorotami“ neprekročil len hranice bývalého Českoslovenka, ale dokonca aj Európy. Len máloktorý zbor sa môže pochváliť takými bohatými cestovateľskými zážitkami ako práve Odborárik. Európu pochodili niekoľkokrát a navštívili aj Japonsko.
Zbierali samé ocenenia
V roku 1985 sa po prvýkrát dostali na západ. Počas svojho najdlhšieho koncertného zájazdu, ktorý trval tri týždne, ohurovali svojim spevov ľudí v Poľsku a Belgicku. Odvtedy prijímali jedno pozvanie za druhým. „Môžem tvrdiť, že na Slovensku nebol žiadny zbor, ktorý by získal toľko ocenení ako náš žilinský Odborárik. Pravidelne sme sa zúčastňovali na súťažiach detských zborov. Súťažili sme jedenásťkrát a zo všetkých sme si dokopy odniesli 8 zlatých a 3 strieborné medaile,“ rozpráva o obrovskom úspechu. Dokonca získali pri troch zlatých medailách aj ocenenie „cum laude“ (s pochvalou).
To znamená, boli najlepší z najlepších – laureátmi súťaže. Odborárik pomaly a isto mieril na vrchol. Všade, kde sa dievčatá spolu s dirigentom Babíkom objavili, zbierali ocenenia jedno za druhým. „Raz nás pozvali súťažiť do Japonska, kde sme bojovali o umiestnenie s ďalšími 26 zbormi z celého sveta. A vyhrali sme prvé miesto. Dokonca nám oznámili, že nás o 5 rokov pozývajú späť do Japonska. Nikdy predtým sa nestalo, že by nejaký zbor pozvali aj druhýkrát. Aj keď to pre nás veľmi znamenalo, museli sme to nakoniec odmietnuť. Nemali sme totiž na cestu financie,“ hovorí so sklamaním v hlase.
Za veľkými úspechmi však stála obrovská námaha - cvičenia na úkor voľného času, výborná hlasová výchova, dobrý výber a vypracovaniu repertoáru a kvalitná dirigentská taktovka Zlatoňa Babíka. Na začiatku bol veľký záujem o miesto v speváckom zbore, o niekoľko rokov sa však situácia podstatne zhoršila.
„Kedysi nebol problém získať deti do zboru, ale postupom času som musel vynaložiť viac úsilia, aby som nejakých spevákov získal. Pretože spievať v speváckych zboroch už nebolo také atraktívne ako kedysi a dnešné deti sú oveľa pohodlnejšie. Bez dôslednosti a pracovitosti nedosiahnete totiž nič. Naše dievčence sa však veľa naučili, veľa skúsili a veľa videli, to za to všetku tú námahu stalo.“
Pomedzi dirigentské prsty Zlatoňa Babíka prešli stovky detí, doteraz sa mu mnohé ozývajú a komunikujú s nim dokonca aj cez sociálne siete. „Moje bývalé žiačky žijú v Nórsku, Švédsku, Taliansku, v Nemecku, Rakúsku a veľa z nich aj v Česku. Aj napriek diaľke, sme stále v kontakte."
Rozpadli sa
V polovici júna sa stretli bývalé a vtedajšie žiačky Zlatoňa Babíka, aby poslednýkrát zaspievali na oslave 40. výročia založenia Odborárika. „Všetkým sa nám tisli do očí slzy, lebo sme tušili, že vystupujeme naposledy,“ hovorí o smutnom konci. Babík priznáva, že hlavným dôvodom boli peniaze. Keďže ich nemal kto financovať, dni Odborárika bola zrátané. V lete sa zbor rozpadol.
„Doteraz ma mnohí známi prehovárajú, aby som prišiel do ich mesta a založil spevácky súbor. Ale ja nechcem. Som teraz na dôchodku, venujem sa veciam, ktoré ma bavia – hudba a cestovanie – som spokojný. Odborárik naplnil moje životné a umelecké predstavy, doteraz má mrzí, že zanikol,“ ukončuje rozhovor Zlatoň Babík.
