Vrtuľník zasahuje všade, kde sanitka nemôže prísť

ŽILINA. Každá robota má svoj zmysel, o to viac tá, ktorej poslaním je zachraňovať ľudské životy. Takúto náročnú a zodpovednú prácu vykonávajú aj pracovníci Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS). 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku sú ochotní pomôcť komukoľvek a kdekoľvek.

Vrtuľník spolu so záchrannou posádkou vzlietava zo siedmich miest na Slovensku. Z Bratislavy, Popradu, Nitry, Banskej Bystrice, Košíc, Trenčína a v neposlednom rade aj zo Žiliny. „Prevádzkovateľom VZZS na Slovensku je spoločnosť AIR - TRANSPORT EUROPE so sídlom v Poprade, ktorá sa leteckej záchrane venuje už 20 rokov. Na vrtuľník má nárok každý zo zdravotného poistenia. Pôsobí všade tam, kde je nevyhnutný rýchly zásah lekára a šetrný transport,“ hovorí hovorkyňa VZZS AIR – TRANSPORT EUROPE, Sylvia Galajda.

Práca ako každá iná

„Je to práca ako každá iná, len má svoje špecifiká a prináša riziko,“ hovorí záchranár VZZS Peter Ihnát.
Zasahujú všade tam, kde sanitka nemôže prísť. „Je úžasné, že existuje takýto spôsob záchrany. Sme schopní zasiahnuť aj na takých miestach, kde sa nedostane ani terénne auto alebo skúter. Dokážeme sa k zraneným, ktorí sa nachádzajú na ťažko dostupných miestach, dostať oveľa skôr ako iní záchranári. Čo je niekedy život zachraňujúce,“ hovorí o hlavnom poslaní vrtuľníkovej služby.

Okrem toho, že vrtuľník zasahuje na ťažko prístupných miestach v horách, slúži aj na medzinemocničný transport pacientov a letí aj k rôznym dopravným nehodám alebo iným ťažkým prípadom.

Veliteľom je pilot

Posádku vrtuľníka tvoria traja ľudia -pilot, lekár a záchranár. Každý z nich má svoje presne zadelené úlohy, ktoré počas dňa a zásahu vykonáva. „Pilot je veliteľom. To znamená, že všetky jeho príkazy plníme priam vojensky. Rozhoduje o vzlete a pristaní vrtuľníka. Každý deň a hodinu pozorne sleduje vývoj počasia. Pre nás je totiž počasie limitujúcim faktorom,“ rozpráva o zadelených úlohách Ihnát.

Náplňou práce záchranára je okrem toho, že pomáha lekárovi s pacientom, aj navigácia pilota v ťažko dostupných terénoch a najmä zabezpečenie všetkých technických úkonov, ktoré sú so záchranou človeka a bezpečnosťou okolostojacich spojené.

„Mojou hlavnou úlohou je zaistiť priestor okolo vrtuľníka. To znamená, že keď zosadneme na zem, musím vytvoriť bezpečný kruh, ktorý nebudú prekračovať svedkovia alebo náhodní zvedavci. Keď vrtuľník pristane, vrtule sú ešte určitú dobu v pohybe, a to je veľmi nebezpečné,“ vysvetľuje skúsený záchranár.
Hlavné poslanie lekára je pomôcť pacientovi. Teda zistiť jeho zdravotný stav, ošetriť ho, stabilizovať a pripraviť na transport. „Práca lekára v VZZP je o to náročnejšia, že veľakrát sa musí spoliehať sám na seba. Ak sme v zle dostupnom teréne, vysadíme ho, odletíme a komunikujeme s nim len cez vysielačku,“ opisuje zložitú situáciu Ihnát. Predletová príprava

Každý nový pracovný deň sa začína rovnakým najdôležitejším úkonom – skontrolovať a pripraviť vrtuľník na možnú záchrannú akciu. „Každé ráno robíme predletovú prípravu. Pilot skontroluje či je po technickej stránke vrtuľník v poriadku. Lekár skontroluje lieky, zdravotnícke pomôcky a prístroje. Záchranár všetky technické pomôcky. Všetko musí byť na svojom mieste a pripravené na prípadnú akciu. To je náš každodenný rituál,“ opisuje začiatok dňa.

Podľa zadeleného harmonogramu každý vykonáva svoju prácu. V prípade hlásenia
o nehode sa stretnú a zo všetkých možných dostupných zdrojov zisťujú a overujú potrebné informácie. Pilot zhodnotí, či sa môže na základe predpísaných poveternostných podmienok letieť, a potom vyrážajú do terénu.
Ak letia na ťažko prístupné miesta, ktoré nie sú vhodné na pristátie, lekára na lane vysadia pri zranenom a potom odlietajú na miesto, kde môžu bezpečne pristáť.

Lekár musí k zranenému

„Prioritou je, aby sa lekár čo najrýchlejšie dostal k zranenému. Pomocou oceľového lanka a navijaka dostaneme lekára dole k pacientovi. Cez vysielačku s ním komunikujeme a keď je pacient pripravený na transport, letíme späť za doktorom a zraneným,“ opisuje priebeh záchrannej akcie Ihnát.

Monitorovať zraneného je v stiesnenom a hlučnom vrtuľníku oveľa náročnejšie ako v sanitke. „Sme vybavení prilbami s vysielačkami a mikrofónom, tak sa navzájom počujeme. U pacienta je to ťažšie. Jeho subjektívne pocity môžeme len vizuálne odčítať,“ vysvetľuje.

Práca vrtuľníkovej posádky určite nie je jednoduchá a vyžaduje si veľa obetavosti a odvahy. Ale ako hovoria, prináša pocit zadosťučinenia. „Všetci, ktorí tu robíme, vykonávame svoju prácu radi. Keď nás zavolajú k zranenému, nikomu druhému nepodsúvame robotu a s ochotou vyrážame do terénu. Nikto túto prácu zo seba nezhadzuje, ale ide do toho rád," dodal na záver záchranár Ihnát.