ŽILINA. Trojnásobnému paraolympijskému víťazovi sa dostalo tej cti, že bol nominovaný do šestice športovcov na prestížne výročné ocenenie Laureus World Sports Awards v kategórii zdravotne postihnutých. „Bolo to najväčšie oceňovanie športovcov na svete. Byť nominovaný na najväčšej ceremónii bolo super,“ opísal svoje dojmy. Slávnosť sa uskutočnila v saudskoarabskom Abú Zabí. Kraka jedine mrzelo, že tam nestretol svoj vzor, Američanku Lindsey Vonnovú. „Nemohla tam byť, akurát sú majstrovstvá sveta v Garmischi,“ vysvetlil.
V Žiline je rád
Krako sa narodil v Žiline. „Potom sme sa presťahovali do Prievidze. V Žiline mám rodinu, babku s dedkom, sesternice, štvrťku svojej rodiny. Toto mesto mám veľmi rád, vždy sa tam rád vraciam. Možno sa tam niekedy aj presťahujem, ale to je hudba budúcnosti,“ povedal o svojom vzťahu k mestu pod Dubňom.
Keď mal šesť rokov, lekári mu zistili dedičnú chorobu, distrofiu sietnice očí. Napriek tomu nikdy nesedel nečinne doma. „Rodičia ma tlačili od malička do nejakého športu. Neskôr sa dozvedeli, že Peter Matiaško trénuje postihnutých športovcov. Ten ma pozval na jeden tábor pre zdravotne postihnuté deti, kde ma otestoval. Ďalší rok som išiel na prvé preteky, chytilo ma to a drží ma to doteraz,“ opísal Krako svoju cestu k lyžovaniu.
Druhé oči
Zo svahov majú strach aj ľudia bez zdravotnej nevýhody, ale žilinský rodák je opačný prípad. „Lyžujem odmalička, pomaly som odbúral strach. Rýchlosť už teraz vyhľadávam,“ povedal. „Orientujem sa podľa zraku, ešte vidím, aj keď nie najlepšie. Navádzač ide predo mnou a cez vysielačku mi nahlasuje, kedy mám urobiť oblúk. Je ako moje druhé oči,“ vysvetlil Krako.
V hlave to má zrovnané. „Chcel som si splniť svoj sen, vyhrať paralympiádu. Lyžovaním sa ale neuživím, musím vyštudovať výšku, ak chcem pracovať hlavou, nie rukami. Keďže zle vidím, tak moje možnosti sú obmedzené, preto sa snažím študovať.“
Bez ťahákov
Pri rozhovore s Jakubom Krakom zabudnete, že je oproti zdravým ľuďom v nevýhode. „Veľa vecí sa snažím riešiť ako zdravý človek. Nemôžem však šoférovať auto, postihnutie ma obmedzuje v škole. Mám veľké zväčšovacie televízne lupy, nemôžem si len tak vytiahnuť skriptá a učiť sa. Niekedy pred skúškou si spolužiaci listujú v skriptách a ja nemôžem. Nemôžem ani odpisovať z ťahákov (smiech). Veľa vecí sa dá vykompenzovať, možno v niečom som lepší ako zdraví ľudia, lebo si viac všímam, čo zdraví prehliadnu,“ povedal.
