RAJEC. ŽILINA. Poslanci v Rajci sa minulý týždeň na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva odmietli zaoberať návrhom na odborné posúdenie osobnosti rodáka Ferdinanda Ďurčanského, ktorému mesto plánuje na námestí odhaliť bustu. Primátor Ján Rybárik pripustil, že požiadavku na posúdenie Ďurčanského, ako historickej osobnosti, zaradí do programu na riadnom zasadnutí 24. februára.
Ďurčanského prerokujú nabudúce
Návrh na posúdenie osoby a skutkov Ferdinanda Ďurčanského, predniesla na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva poslankyňa Katarína Čerňanská.
„Myslím si, že by zastupiteľstvo malo zobrať do úvahy názor nejakého odborníka,“ povedala. Neúspešne. Rybárik však potvrdil, že vzhľadom na takúto požiadavku, zaradí tento bod do programu najbližšieho riadneho zastupiteľstva 24. februára.
„Pravdepodobne budeme rokovať o tom, či oslovíme nejaké ďalšie organizácie alebo osoby, ktoré by zaujali stanovisko k osobe Ferdinanda Ďurčanského,“ povedal Rybárik. Prečo tak neurobili už v roku 2009, keď o návrhu na odhalenie busty tomuto človeku rokovali, nepovedal.
„Chceli sme riešiť pamätnú tabuľu nejakému politikovi. Mali sme pripravených viacero návrhov. V tom čase nemal nikto proti Ďurčanskému námietky,“ povedal. V zastupiteľstve odhlasovali Ďurčanského bustu jednohlasne.
Návrh na osadenie busty odsúdenému vojnovému zločincovi Ferdinandovi Ďurčanskému na zrekonštruovanom námestí SNP, schválili poslanci 21. mája 2009. Busta už tam stojí, zatiaľ zabalená v celofáne. Odhaliť ju plánujú v najbližších mesiacoch.
Na prehodnotenie zámeru pred dvomi týždňami vyzval zastupiteľstvo a primátora Ústredný zväz židovských
a náboženských obcí.
„Vystaviť na verejnom mieste bustu radikálneho ľudáka a antisemitu, považujeme, mierne povedané, za veľmi nešťastné rozhodnutie,“ napísali v liste. Podľa historika Jána Hlavinku, zo Slovenskej akadémie vied, môžeme pokladať Ďurčanského za jedného z iniciátorov protižidovskej politiky
v období autonómie Slovenska.
Tiso má tabule, aj ulice
V Rajci má už pamätnú tabuľu aj prezident vojnového Slovenského štátu, ktorý bol v područí fašistického Nemecka, Jozef Tiso. Ten pôsobil v Rajci ako kňaz, ako spomienku na to mu na bývalej fare začiatkom deväťdesiatich rokov osadili tabuľu. Dnes je v budove pastoračné centrum.
Pamätnú tabuľu na rodnom dome má Tiso aj v Bytči. Osadila ju tam politická strana pod vedením slovenského ultranacionalistu Stanislava Pánisa, ktorý často verejne prezentuje svoje antisemitské názory. Jedna jeho spoločnosť vlastní aj polovicu domu, druhá patrí mestu.
Oslavnú tabuľu chceli prednedávnom z domu odstrániť a nahradiť ju historickými faktami, dvaja mestskí poslanci. Neúspešne. Zastupiteľstvo ich návrh nepodporilo.
V Bytči sa pri tabuli často stretávajú pochybní radikáli s nebezpečnými názormi a bytčiansky farár Trnka slúži za Tisa omše. Počas II. svetovej vojny zmizlo z Bytče minimálne 230 ľudí židovského pôvodu.
V Žiline osadil Tisovi pamätnú tabuľu Ján Slota. Iniciatívu zvrátili protesty vojakov, popredných členov akadémie vied, protifašistických bojovníkov a popredných osobností spoločenského života. Stále tu je však pamätná tabuľa na dome, z ktorého Tiso v roku 1939 vyhlásil autonómiu slovenského štátu.
Na sídlisku Vlčince je ulica pomenovaná po biskupovi Vojtaššákovi, ktorý podľa hovorcu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Jána Franeka, ako predstaviteľ Spišského biskupstva, arizoval kúpele Baldovce.
Vojtaššák bol aj jedným z najvyšších predstaviteľov ľudáckeho totalitného režimu. Neskôr bol obeťou prenasledovania komunistického totalitného režimu.
Tiso má pamätnú tabuľu aj v Oščadnici, kde ako kňaz istý čas pôsobil. V neďalekom Varíne je zas ulica Dr. Jozefa Tisu.
Historik: Nezaslúžia si to
Podľa Aleny Koišovej z komunikačného odboru ministerstva vnútra, zákon nedefinuje podmienky pomenovania verejných priestranstiev. Dohľad nad dodržiavaním zákona o obecnom zriadení vykonáva prokuratúra.
„V prípade pomenúvania ulíc po kontroverzných osobách by zrejme požiadala aj o vyjadrenie historikov, či znalcov,“ povedala.
Podľa Jána Hlavinku by nebolo správne dávať v hodnoteniach na jednu úroveň Jozefa Tisa, Ferdinanda Ďurčanského a biskupa Jána Vojtaššáka.
„Hoci ide o popredných predstaviteľov ľudáckeho totalitného režimu, ich životné príbehy sú rozdielne. Rozdielna je aj miera zodpovednosti.
Ani jeden z menovaných si však, podľa mňa, nezaslúži prejavy úcty vo forme sôch, či pamätných tabúľ. Spoločným menovateľom mojej výhrady voči velebeniu týchto ľudí je ich podpora totalitného režimu, ako aj ich protižidovské výroky a činy v čase prenasledovania slovenských židov,” povedal Hlavinka.
- TISO - spomienkové tabule v Bytči, Rajci, Oščadnici, ulica vo Varíne.
- VOJTAŠSÁK - ulica na sídlisku Vlčince v Žiline.
- ĎURČANSKÝ - plánovaná busta v Rajci.
Jozefa Tisa vnímam ako rozporuplného človeka, ktorý ako popredný slovenský politik v rokoch 1938 – 1945 zlyhal. Tisovi apologéti sa dnes snažia zbaviť Jozefa Tisa zodpovednosti za likvidáciu demokratického systému, nastolenie totality, či za priebeh a dôsledky rozsiahlej protižidovskej politiky ľudáckeho režimu, ktorá vyústila do ožobráčenia a následnej deportácie desaťtisícov slovenských občanov. Tiso nesie, podľa mňa, za tieto a mnohé ďalšie tragické dôsledky vlády HSĽS veľký podiel zodpovednosti.
Spišského biskupa Jána Vojtaššáka mnohí vnímajú ako vysokého cirkevného predstaviteľa, ktorý sa stal obeťou prenasledovania zo strany komunistického totalitného režimu. S takým hodnotením časti Vojtaššákovho života súhlasím. Musím však pripomenúť, že v období slovenského štátu bol podpredsedom Štátnej rady, jedného z najvyšších orgánov ľudáckeho totalitného režimu. Prekáža mi najmä jeho vystupovanie v židovskej otázke, či už na pôde Štátnej rady, alebo mimo nej, ako aj jeho konanie v prípade arizácie židovského podniku v Baldovciach Spišským biskupstvom.
