ŽILINA. Stredoeurópskemu filmu sa už šesť rokov venuje filmový festival Kinobus nielen filmová prehliadka, ktorý organizuje Kultúrne centrum (KC) Stanica Žilina Záriečie.
Festival je podľa dramaturga Martina Krištofa zameraný na revitalizáciu starých kín. Každý rok sa snažíme obnoviť premietanie v dopredu vybratých kinách v širokom okolí Žiliny. Prvá časť festivalu je zameraná na revitalizáciu kina. "Snažíme sa skontaktovať s premietačmi a pracovníkmi kín a postupne dať kiná do poriadku. Druhá časť je samotný festival. Počas troch dní cestujeme s dvoma autobusmi a sto divákmi po obciach. Premietame filmy a robíme rôzne podujatia komunitného charakteru, ktoré majú zblížiť miestnych obyvateľov s divákmi," skonštatoval Krištof.
Riaditeľ KC Stanica Žilina Záriečie Marek Adamov považuje festival Kinobus za jeden z najoriginálnejších nápadov, ktoré na Stanici vznikli. Bola to aj odpoveď na aktuálny problém, keď po niekoľkých ročníkoch prehliadky filmov v Strečne zatvorili kino. "A tak sme zistili, že zatvorených kín je v regióne veľa. A vymysleli sme formát, ktorým sa kinosály na dedinách a v menších mestách aspoň tri dni do roka oživia. Z pohľadu divákov je to zaujímavá akcia. Oni sú trochu na výlete, trochu na filmovom festivale a spoznávajú miesta, na ktoré by možno nikdy nešli," dodal Adamov.
Téma každého ročníka súvisí s trasou Kinobusu alebo s niečím v jej okolí a je spoločná pre všetky aktivity. Naposledy to bola napríklad téma hranica. Práve preto, že sme sa vybrali na poľsko-česko-slovenskú hranicu v okolí Skalitého. Predtým to boli napríklad témy ako domov, pamäť alebo folklór. "Festival nadviazal na štyri roky prehliadok slovenského a českého filmu, ku ktorým sme postupne pridali celú strednú Európu. Takže filmy, umelci, prednášatelia a krajiny, ktoré zapájame, sú hlavne z regiónu V4," uviedol Krištof.
Vyšehradský fond podporuje festival Kinobus podľa Krištofa približne 40 percentami. Ostatné zdroje máme od Audiovizuálneho fondu naposledy to bolo asi 10 percent z celkových nákladov. Pravidelne nás podporujú inštitúty zapojených krajín Rakúska, Maďarska, Poľska a Česka, čo spolu tvorí 20 - 30 percent dotácie.
Veľkou čiastkou sú zapojené obce, ktoré nevstupujú konkrétnou sumou, ale dávajú materiálnu podporu a prenajímajú kiná zadarmo.
"Celkové náklady na trojdňový festival sa pohybujú od 14 000 do 16 000 eur. Vyšehradský fond naposledy prispel 7 000 eur, Audiovizuálny fond 2 000 eur, kultúrne inštitúty približne 3 000 eur a obce zhruba 2 000 až 3 000 eur," informoval dramaturg festivalu.
Adamov považuje Vyšehradský fond za dobrý nástroj aj na podporu ďalších projektov kultúrneho centra. Príkladom sú rezidencie umelcov. Je to jeden z podprogramov Vyšehradského fondu, vďaka ktorému môžu umelci, najmä výtvarníci, stráviť tri mesiace v susednej krajine.
"Takmer každý rok sa nám podarí získať podporu pre jedného či dvoch umelcov. Vďaka Vyšehradskému fondu funguje veľa projektov, výmen, stáží a kultúrne inštitúcie si vďaka tomu môžu vymieňať program. Je jednou z možností, ako výmenu zintenzívniť, pretože všetko samozrejme potrebuje peniaze," uzatvoril Adamov.
