Predminulý víkend viacerí obyvatelia našej krajiny pocítili slabé záchvevy zeme. Aj keď epicentrum zemetrasenie lokalizovali v Maďarsku, zem sa otriasala aj na Slovensku. Zemetrasenie je podľa odborníkom najstrašnejšou prírodnou katastrofou. V minulosti bolo niekoľkokrát dokonca aj v Žiline.
ŽILINA. V sobotu, 29. januára, sa na viacerých miestach severozápadného Maďarska roztriasla zem s magnitúdou 4,8. Zemetrasenie si našťastie nevyžiadalo žiadne ľudské obete, len materiálne škody – popraskané domy, kostoly a komíny. Slabé záchvevy zeme pocítili aj občania Slovenskej republiky, najmä v Nitrianskom kraji, ale aj v Bratislave a v Žiline.
Hrozivá katastrofa
Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére. Na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uvádzajú, že zemetrasenie je podľa počtu obetí, veľkosti zasiahnutého územia i zložitosti ochrany proti nemu najstrašnejšou prírodnou katastrofou. „Jeho zdroje pod povrchom sú neviditeľné. Zasiahne ako blesk a za niekoľko minút zanechá za sebou spúšť a desaťtisíce mŕtvych,“ upozorňujú na stránke.
Zemetrasenie na ostrove Haiti. FOTO:PAUL CHIASSON
Posledným, najviac medializovaným zemetrasením, je prírodná katastrofa z ostrova Haiti, ktorá sa nečakane odohrala v januári minulého roka. Na Slovensku za posledné roky seizmologické stanice zachytili len slabé záchvevy zeme, ktoré mnohí obyvatelia ani nemohli pocítiť. To však neznamená, že nám nehrozí zemetrasenie so silnejšou magnitúdou..
Minulosť vystríha
„Zemetrasenia sú na Slovensku pomerne ojedinelým javom, avšak v porovnaní so susedným napr. Poľskom je miera seizmického ohrozenia väčšia,“ hodnotí seizmickú aktivitu na území našej krajiny Miloslav Buček, statik stavebných konštrukcií. Podľa Ministerstva vnútra sú na Slovensku „oblasti, kde môžu vzniknúť zemetrasenia s katastrofickými alebo aspoň škodlivými účinkami.“ Dokazujú to aj historické záznamy, ktoré opisujú silné záchvevy zeme, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete
Prvé zaznamenané zemetrasenie bolo v Žiline v roku 1348. V 15. storočí ich na území Uhorska bolo okolo šesť. Kvôli slabému opisu však nemožno presne povedať, akej sily boli a aké veľké škody spôsobili. Počas vlády Márie Terézie sa zem otriasla pri Komárne a vyžiadala si dokonca 63 obetí. Od zemetrasenia v roku 1858 pri Žiline začali vtedajší vedci už dôkladne zaznamenávať a analyzovať seizmickú aktivitu. Najsilnejšie zemetrasenie na našom území udrelo v minulom storočí pri Dobrej Vode o sile 8 až 9 magnitúdy. O počte obetí však neexistujú záznamy, len o veľkých škodách a zničených budovách.
Normované stavby
Keďže aj Žilina patrí medzi seizmické oblasti, zaujímalo nás, či výstavba budov je prispôsobená tejto prírodnej katastrofe. „Územie Slovenska je rozdelené na seizmické oblasti, pre ktoré je definované seizmické zrýchlenie. Najväčšie je v oblasti Komárna, o niečo menšie v Žiline. Stavebné konštrukcie sa na Slovensku musia navrhovať podľa normy o Navrhovaní konštrukcií na seizmickú odolnosť.
Na základe tejto normy musí byť konštrukcia navrhnutá a postavená tak, aby vydržala návrhové seizmické zaťaženie bez lokálneho, alebo celkového zrútenia,“ hovorí statik Buček. Ak stupeň zemetrasenia neprekročí projektom akceptovanú hranicu, nemôže dojsť k zrúteniu budovy. Odborník na statiku však nevylučuje porušenie konštrukcie, ako sú napríklad praskliny na stenách.
Pri bežných stavbách nie je nutný seizmologický predvýskum. „Potrebné podklady projektantovi dáva inžinierskogeologický prieskum, v ktorom geológ uvedie seizmické zrýchlenie a kategóriu podložia, ktorá taktiež vstupuje do výpočtu na účinky seizmicity,“ oboznamuje.
Utiecť von
Ak by zemetrasenie udrelo aj na našom území, zaujímalo nám, ako by sme mali zareagovať alebo kde sa skryť. „Bezpečnosť objektov záleží od návrhu konštrukčného systému, riešení detailov a spojov konštrukcie i spôsobu jej realizovania. Samozrejme najlepšie je uniknúť z objektu na voľné otvorené priestranstvá. Myslím, že v dome nie je bezpečné miesto nikde,“ upozorňuje Buček.
Pri zemetrasení ako prvé padajú nenosné konštrukcie, ako je nábytok, osvetlenie, podvesy, priečky, ktoré svojou váhou alebo nevhodným zakomponovaním materiálov (sklo) môžu ako prvé spôsobiť zranenia. Podľa statika nosná konštrukcia účinkom seizmicity často odolá.
Podľa seizmológov predvídať zemetrasenie nie je možné. Preto sa naň ani nemôžeme v predstihu pripraviť. Aj keď Slovensko patrí medzi oblasti so strednou úrovňou zemetrasnej aktivity, Ministerstvo vnútra SR ani odborníci nevylučujú v budúcnosti výskyt zemetrasení. „Napriek tomu, že na našom území je pomerne nízka seizmicita, je aj tu potrebné sledovať zemetrasenia a realizovať adekvátne opatrenia, aby sa znížili následky otrasov na minimum,“ uvádzajú na svojej stránke.
