Obvinenie z plagiátorstva je veľmi vážne. Môžete ho vysvetliť?
- Dovoľte mi, aby som tento problém, ktorý je účelovo vytiahnutý a nie je nový, vysvetlil trošku obšírnejšie. Všetci moji kolegovia vedia o tejto publikácii minimálne dva roky. Vyšla totiž v roku 2008. V roku 2005 vážne ochorel profesor Moravčík. Vyzeralo to však tak, že sa do začiatku semestra vráti. Odovzdal mi svoje prípravy, aby som podľa nich viedol prvé hodiny predmetu Metódy riešenia matematických úloh. Tak sa volá aj predmetná učebnica. Pár dní nato však nemoci podľahol. Ja som ten predmet po ňom prebral a učil som ho ešte dva roky. Potom som sa rozhodol, že jeho rukopisy prepíšeme a vydáme ako učebnicu.
Knihu som vydal z úcty k profesorovi. Keby som chcel robiť plagiát, jeho rukopis by som spálil a nikto by ho nikdy nenašiel.
Tomáš Lengyelfalusy
Čo je jej obsahom? Je v nej taký prínos, ktorý by sa dal ukradnúť?
- Je to vysokoškolská učebnica. Na 90% sú to riešené úlohy a vysvetlené postupy a vzory riešení. Zadania príkladov sú z literatúry. Postup riešenia je v mnohých prípadoch štandardný. Keby som úlohy dal riešiť viacerým ľuďom a povedal by som, aby postupovali rovnakou metódou, výsledok by bol rovnaký. Postup je teda jasný, len niektoré metodické zdôvodnenia by mohli byť
u každého iné.
Prečo ste teda prebrali profesorov rukopis?
- Knihu sme chceli vydať spoločne. Rukopis je jeho, ja som s ním pracoval v rámci mojich hodín počas dvoch rokov a doplnil som ju o literárne pramene. Mnohé riešenia sme spolu rozoberali, hovorili sme o nich. Vydal som ju z úcty k pánovi profesorovi a venoval som mu ju. V úvode je označený ako jej duchovný spoluautor. Predmet celé roky vyučujem podľa poznámok, ktoré pripravil. Zdalo sa mi logické, že spoločné poznatky vydám pod svojím menom a jeho uvediem ako duchovného spoluautora myšlienky, pretože on sa toho už, žiaľ, nedožil a nestihol dať súhlas.
Venovanie, ktoré je uvedené na 3. strane učebnice Metódy riešenia matematických úloh.
Má vám to vraj pomôcť v získaní profesúry a niektorí kritici dokonca hovoria, že by ste mali prísť o docentúru. Čo vy na to?
- Nikdy som nepodával žiadosť o inauguračné konanie a keby som aj chcel, spomínaná publikácia je vysokoškolská učebnica a nie monografia a nikde si ju nebudem uvádzať medzi mojimi publikáciami. Docentúru som získal v roku 2005, teda tri roky pred jej vydaním.
Takže si nie ste vedomý žiadneho pochybenia?
- Kniha je venovaná profesorovi Moravčíkovi. Vydali sme ju z úcty k nemu. Keby som chcel robiť plagiát, jeho rukopis by som spálil a nikto by ho nikdy nenašiel. Pravdepodobne som však pochybil v tom, že som nedostatočne vyzdvihol jeho prínos. Mal som ho nazvať nie duchovným spoluautorom, ale autorom a ja som nemal vystupovať ako autor, ale ako editor. To priznávam, ale absolútne vylučujem plagiátorstvo.
Budete chcieť, aby podozrenie z plagiátorstva niekto prešetril?
- Nebránim sa tomu. Ja som už požiadal kolegu z našej univerzity, ktorý vyučuje autorské právo, aby mi urobil fundovaný výklad, ako situáciu vníma. Aj podľa neho autor musí dať súhlas na uvedenie svojho mena, ako autora. Ak zomrie, nik nemá právo zaňho takýto súhlas udeliť. Tvrdí, že v prípade tejto knihy som, ako spoluautor, tento problém kreatívne vyriešil tak, že som druhému autorovi v úvode napísal venovanie. Bolo to však, podľa neho, potrebné doplniť v tom zmysle, že profesor Moravčík vytvoril podstatnú časť textu a nie je uvedený ako spoluautor iba preto, že sa vydania knihy nedožil a nestačil udeliť súhlas na uvedenie svojho mena.
Ako vás teda obvinili z plagiátorstva?
- Ako som spomínal, rukopis som dostal od pána profesora pred jeho smrťou. Vyzval som potom rodinu, aby si prišli pre jeho osobné veci. Zobrali to, čo uznali za vhodné. Jeho syn ma poveril, aby som s ostatnými vecami nakladal tak, ako budem potrebovať. Päť rokov sa potom o tento rukopis nik nehlásil. Myslím si, že až teraz, keď niekto hľadal dôvod na moje odvolanie, si naň spomenuli. Odovzdal som ho jeho synovi. Na druhý deň som už mal v e-maily list od jedného kolegu, že rukopis sa zhoduje s knihou a vyzval ma, aby som odstúpil. Bolo to účelovo vytiahnuté.
Kto to proti vám pripravil? Prečo si to myslíte?
- O tom, kto to bol, nechcem zatiaľ, bez priamych dôkazov, hovoriť. Na mojom odvolávaní pracovali niekoľko týždňov. Pripravili štvorstranový materiál s dôvodmi na moje odvolanie a predsedníčka senátu zvolala mimoriadne zasadnutie. Rokovanie trvalo viac ako štyri hodiny. Ja som sa obhajoval a všetky obvinenia som riadne vysvetlil. Hlasovanie prešlo v pomere 10:7. Senát dal rektorke návrh na moje odvolanie. To bolo 22. októbra.
Prečo rektorka nekonala?
- Ona konala. Vyžiadala si doplnenia a vysvetlenia ku všetkým bodom. Dodnes ich nevysvetlili. Nemohla ma odvolať aj preto, že odvolanie navrhol nelegitímny senát, na čo som upozorňoval nielen ja, ale aj ďalší kolegovia. Ide o to, že uvoľnené miesto v senáte dopĺňali náhradníkmi, čo vysokoškolský zákon nepripúšťa. Podľa neho musia byť na každé uvoľnené miesto vypísané nové voľby. Momentálne je však vo fakultnom senáte taká situácia, že senátorom je už aj človek, ktorý skončil vo voľbách na poslednom, 28. mieste. Že ide o nedodržanie zákona o vysokých školách, mi potvrdili aj na sekcii vysokých škôl na ministerstve školstva.
Senát vás v októbri navrhol na odvolanie, pretože vraj porušujete zákon a vnútorné predpisy fakulty, zanedbávate svoje povinnosti, nekonáte v súlade s morálnymi a etickými princípmi, čím narušujete dobré meno a postavenie fakulty. Je to tak?
- Takéto vážne obvinenia nemožno zodpovedne tvrdiť bez rozhodnutia súdov. To by však mohlo trvať aj roky. Toľko zrejme čakať nechceli, a tak teraz účelovo cez médiá vytiahli kauzu s plagiátorstvom a zaútočili na moju morálku.
Odborný asistent na fakulte Viktor Tanitó, vás v denníku Pravda obvinil, že ste účelovo odvolali Bronislavu Jakubíkovú, vedúcu katedry a zároveň podpredsedníčku senátu, ktorá vaše odvolanie navrhla. Je to tak?
- Tieto dve veci spolu absolútne nesúvisia. Odvolal som ju po niekoľkonásobnom porušení nariadení a nespolupráci s vedením fakulty. Najdôležitejšiu vec som sa dozvedel len pred nedávnom. Dostali sa ku mne totiž dve žiadosti z jej katedry o odpustenie poplatku za rigorózne konanie. To sa vždy musí začať tým, že ho schváli dekan. Ku mne sa však doteraz žiadne prihlášky ani žiadosti týchto uchádzačov nedostali a neodsúhlasil som ich. Hľadal som ich, ale u nás sa nenachádzajú. Zaujímavé však je, že títo uchádzači už vedeli, že budú 8. februára obhajovať rigoróznu prácu, napriek tomu, že som ako dekan o ich rigoróznom konaní nič nevedel. Po dôkladnom prešetrení tohto prípadu som zistil, že v daný deň majú obhajovať ešte ďalší 4 uchádzači, ktorých prihlášky som dodnes taktiež nedostal.Toto sa dialo na jej katedre a aj preto som ju hneď odvolal, poveril som novú vedúcu a požiadal som ju, aby obhajoby zastavila.
Najväčšou pikantériou je, že už pri veľmi povrchnom prekontrolovaní rigoróznej práce vedúcej katedry, ktorú obhájila v roku 2009, sme s hrôzou zistili, že značná časť jej práce pochádza z niekoľkých internetových stránok, pričom ide o doslovné kopírovanie. Paradoxné a smutné na tom je, že ide o osobu, ktorá v prípade môjho odvolania dôrazne apelovala na môj morálny kredit. Tieto tvrdenia viem aj dokladovať.
Ako budete ďalej postupovať?
- Som si vedomý vážnej situácie na Fakulte humanitných vied, za vznik ktorej nenesiem zodpovednosť. V záujme dobrého mena Žilinskej univerzity a fakulty a po dlhom a dôslednom zvážení všetkých možností, po konzultácii svojich rozhodnutí so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, kolegami a priateľmi, som sa rozhodol a v piatok o 13.00 h som odstúpil z funkcie dekana Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline. Rektorka moju abdikáciu prijala.
Sporná učebnica
