Vyštudovala školy technického zamerania. Celý život pracovala v prevažne mužských kolektívoch. Veľakrát sa stretla s podceňovaním a diskrimináciou, ale neodradilo ju to bojovať za svoje sny.
ŽILINA. Aj keď tento rok v júni bude sláviť svoje životné jubileum – 50 rokov, Daniela Bekeová, je žena s úsmevom na tvári, s energiou v tele a životným optimizmom. Životom sa musela predierať sama. Ako hovorí, nikto jej cestičku nevyšliapal, a predsa je na takom mieste, o ktorom mnohí len tajne dúfajú . Má dve krásne a úspešné deti, spokojné manželstvo a prácu, ktorá ju baví.
Krásne detstvo
„Nie som zo Žiliny. Pochádzam z Čadce. V Žiline žijem od 80. rokov a môžem povedať, že teraz je už mojou súčasťou, ale vždy sa rada vraciam domov, na Kysuce,“ začína rozhovor riaditeľka Žilinskej nemocnice. Detstvo mala prekrásne. Rada najmä spomína na hry, prechádzky v prírode a najmä na život bez televízie a internetu.
Bekeová si splnila svoj sen, navštívila bájnu Tróju. FOTO: ARCHÍV DB
„Sledovať televíziu sme s bratom mohli len v nedeľu po príchode z kostola, a to len vtedy, keď sme si to zaslúžili. Ale vôbec nám nechýbala, radšej sme trávili čas vonku so svojimi kamarátmi,“ vnára sa do spomienok Daniela už od detstva milovala knihy a doteraz sa nimi rada obklopuje. Zbožňovala najmä publikácie o histórii, o objavení Tróje, o Egypte a pyramídach, o zámkoch a hradoch. Vo svojej fantázii cestovala do ďalekých krajín a spoznávala stavby dávnych civilizácií. Kto vie, možno práve táto záľuba ju viedla k neskoršiemu výberu strednej školy.
Po základnej škole v Čadci nastúpila mladá emancipovaná žena na Strednú stavebnú školu v Žiline, odbor podzemné stavby. Po strednej škole odišla študovať na Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej do Bratislavy.
Po skončení školy
Po úspešnom spromovaní sa mladá absolventka rýchlo zamestnala ako projektantka v Agrostave. Celé dni stála nad pracovnou doskou a rysovala. Po roku v práci sa vydala. Svojho muža spoznala na ceste domov z vysokej školy. „Bolo to zvláštne stretnutie. Išla som autobusom, na ktorý som zvyčajne nechodila. Môj muž si ku mne prisadol, aj keď boli aj iné miesta voľné. Začal sa so mnou rozprávať, aj keď ja som vôbec nemala chuť. Vtedy som si pomyslela, že je príliš komunikatívny, ani mi nenapadlo, že sa stane mojím manželom,“ rozpráva o osudovom stretnutí riaditeľka.
Prvá práca v nemocnici
Po svadbe istý čas pracovala, po roku sa jej však narodil syn. V roku 1986 sa presťahovali z Čadce do Žiliny na Solinky. Keďže bolo treba splácať pôžičku za byt, na materskej dovolenke sa dlho neohriala. Už po roku si začala hľadať robotu. „Reagovala som na inzerát v novinách. Hľadali referenta na stavebný dozor na stavby budované v akcií „Z“ v Okresnom ústave národného zdravia, dnešnej nemocnici. Samozrejme hľadali muža. Keďže o túto prácu nebol veľký záujem kvôli neatraktívnemu finančnému ohodnoteniu, vybrali nakoniec mňa – ženu inžinierku,“ hovorí o nástupe do nemocnice.
Práca ju veľmi bavila, po pár rokoch však opäť zostala tehotná. Po roku od narodenia dcérky nastúpila s veľým elánom späť do práce. Nariadení si všimli jej nadšenie pre prácu, neustálu túžbu vzdelávať sa a robiť veci zodpovedne. Preto jej neskôr ponúkli pozíciu vedúcej odboru.
Cesta nahor
Jej cesta nahor napredovala. V roku 1996 sa stala námestníčkou riaditeľa. Prežila i zložité obdobia. „Po jednej dovolenke som neočakávane zistila, že moje pracovné zaradenie bolo zrušené, bez akéhokoľvek dôvodu. Aj keď som vedela, že sa porušila legislatíva a že s tým nič nezmôžem, nesúdila som, práve naopak. Nakoplo ma to. Prihlásila som sa na vyhlásený konkurz na riaditeľa, ktorý pre mňa dopadol úspešne." hovorí o prelomovom období.
Bekeová svoju prácu pre nemocnicu miluje. FOTO: ARCHÍV DB
Na otázku, či sa ľudia nečudujú, že žena inžinierka sa stala riaditeľkou nemocnice odpovedá: „Doplnila som si vzdelanie, chodila som tri roky na Slovenskú zdravotnícku univerzitu, štúdium ma veľmi obohatilo. Ale ako hovorím, život vás najlepšie naučí. Nie je nič lepšie, ako keď vás hodia do rieky a vy neviete plávať. Vtedy vám nič iné nezostáva, len sa prinútiť a začať plávať.“
Plány a sny
„Nemocnica je moja srdcová záležitosť. Chcem, aby tu niečo po mne zostalo. Preto do jej vedenia vkladám celé svoje srdce. Veľmi by som chcela, aby sa tu pacienti cítili príjemne,“ rozpráva. Tento rok chcú dokončiť v priestoroch nemocnice novobudovaný urgentný príjem a sprevádzkovať lineárny urýchľovač, ktorý pomôže všetkým onkologickým pacientom. „Mojím veľkým snov je vybudovať pri nemocnici hospic pre ľudí v terminálnom štádiu ochorenia a pre takých, o ktorých sa už nemá kto postarať. Chcem, aby mali slušné miesto, kde v pokoji môžu zomrieť. Takéto zariadenie u nás chýba,“ hovorí o svojich plánoch riaditeľka.
Súkromie a záľuby
Aj keď svoju prácu miluje, potrebuje aj oddych. „Nerada chodím do spoločnosti, strážim si svoje súkromie. Milujem chvíle, keď si môžem obliecť rifle a obyčajné tričko, ísť sa prejsť alebo si prečítať knihu. Je to pre mňa duševná očista,“ rozpráva.
Okrem kníh sa venuje aj maľovaniu, rada šije a jej najväčšou záľubou je práca v záhrade a starostlivosť o kvety. „Televízor zapínam len málokedy. Ak už, rada si pozriem publicistické relácia a teraz napríklad sledujem Šeherezádu (turecká telenovela Tisíc a jeden noc, pozn. redakcie) ako každý,“ priznáva sa so smiechom v hlase Bekeová.
Miluje slovenskú prírodu
Keďže už od malička ju fascinujú krajiny s bohatou históriou, rada cestuje. Navštívila už Egypt, Turecko, Taliansko, má aj ďalšie cestovateľské sny. „Každé leto chodíme kvôli mojim problémom s chrbticou na týždeň k moru do Chorvátska. Ale čím som staršia, tým viac obľubujem dovolenky na Slovensku. Každý rok si doprajeme predĺžený víkend v Tatrách,“ rozpráva.
Pýtali sme sa jej, či ako správna žena rada míňa peniaze aj na oblečenie. „Nepotrpím si, aby som mala 40 párov topánok, ale mám slabosť na šatky a bižutériu. Rada si kupujem knihy, odborné časopisy a raz za čas si kúpim nejakú peknú kabelku. Keďže mám doma mladú dcéru, nebojím sa, že by to nebolo využité,“ smeje sa. A ako tvrdí, miluje sladké, ale už si ho nemôže dovoliť tak, ako kedysi.
Najlepšia mama na svete
Na otázku, aká je, hovorí, že samu seba nevie zhodnotiť, ale myslí si, že je ľudská a zodpovedná. Na ľuďoch nemá rada netolerantnosť, aroganciu, pokrytectvo a neschopnosť vcítiť sa do problémov druhých ľudí a nechápe takých, ktorí už vopred majú negatívny postoj k riešeniu akýchkoľvek problémov. „Myslím si, že ľudia, ktorí nemajú v sebe ani štipku empatie a súcitu, by vôbec nemali pracovať v zdravotníctve. Našim zamestnancom zdôrazňujem, že je veľmi dôležité, aby sa k pacientom správali úctivo a empaticky, lebo i oni sa raz môžu ocitnúť v úlohe pacienta,“ rozpráva riaditeľka. Najviac ju však potešilo hodnotenie jej detí. Je vraj tá najlepšia mamina na svete. Svoju lásku k deťom netají. Tvrdí, že sa už nevie dočkať vnúčat.
