Po ceste vzácnych pamiatok, ktorých duchovnú a kultúrnu hodnotu spoločnosť nie vždy vedela rozoznať a doceniť, prítomných previedli Maroš Borský zo Slovenského centra židovského kultúrneho dedičstva z Bratislavy s partnermi projektu Ruženou Kormošovou z Gymnázia Spišská Nová Ves a Jurajom Novákom z nitrianskeho informačného systému.
Okrem súčasných či bývalých poslancov mestského zastupiteľstva stretnutie upútalo aj študentov predmetu Kultúrne dedičstvo 3 z Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity.
Pamiatky ako miesto kultu
Pamiatky židovskej kultúry nevznikli podľa M. Borského ako múzeá, ale ako miesta kultu, ktoré sa viažu na výkon židovského náboženstva.
Židovskú komunitu na Slovensku však tragicky poznačili udalosti 20. storočia. Pred vojnou na Slovensku žilo 136 000 Židov a v podstate v každom meste bola židovská komunita.
„Dnes u nás funguje asi 11 židovských komunít. Vyvstáva otázka, čo s pamiatkami? Stoja vôbec za to, aby boli opravené, integrované do kultúrneho a turistického života krajiny?" pýta sa M. Borský. Na Slovensku máme vyše 100 synagóg, stovky židovských cintorínov, pamätné miesta, ktoré spojené s holokaustom. A je len otázkou budúcnosti, ktoré z týchto pamiatok postupne zaniknú a ktoré budú uchované."
Pamiatky intergrujú
Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva je projekt spolupráce rôznych partnerov - škôl, židovských náboženských obcí, miest a obcí či občianskych združení, ktoré vlastnia, alebo majú dlhodobo v prenájme pamiatky židovského kultúrneho dedičstva. „Cieľom je, aby mali tieto objekty víziu - načo ich opravovať a udržiavať, pretože bez publika to nemá význam, treba ich integrovať do turistického ruchu a do miestnej kultúry." hovorí M. Borský.
Nitriansku synagógu, jej fungovanie a systém propagácie predstavil Juraj Novák. „Som veľmi rád, že pozvanie prišlo práve vtedy, keď Žilina ohlásila, že v budove bývalej synagógy končí kino. V Nitre sme sa vrátili k takejto stavbe, zrekonštruovali ju a začlenili medzi hlavné kultúrne inštitúcie mesta Nitry. Výsledkom je klenot zaujímavý nielen pre Nitru, ale pre celé Slovensko.
A to je oveľa väčší počin ako jeden milión eur, ktoré sa doteraz vložili do rekonštrukcie a prevádzky synagógy," vysvetľuje Juraj Novák.
Prispeli aj študenti
Ružena Kormošová priblížila, ako so študentmi gymnázia obnovili v Spišskej Novej Vsi zdevastovaný židovský cintorín.
„Bol nielen fyzicky opravený, ale aj plne integrovaný do vzdelávacích aktivít školy," dodala R. Kormošová. Spoločne so študentmi sa zapojili do projektu Stratení susedia - Zabudnutá história. Skúmali dejiny židovských komunít na Spiši, históriu židovského obyvateľstva v Spišskej Novej Vsi a jeho osudy počas druhej svetovej vojny.
V rámci projektu Pocta detským obetiam holocaustu pátrali po osudoch židovských žiakov ich školy a židovskej ľudovej školy. Vytvárali zoznamy študentov gymnázia, organizovali stretnutia bývalých absolventov, oslovovali inštitúcie.
Tragédia študentov
„Od 90-ročných absolventov nášho gymnázia sme sa dozvedeli, že mali piatich židovských spolužiakov. Začali sme po nich pátrať. Tragické bolo zistenie, že dve žiačky Klára Fiedländerová a Lilly Markusová zahynuli v koncentračnom tábore, pani Elvíra Monoriová prežila, žije v Izraeli," hovorí R. Kormošová.
Neskôr sa pustili do pátrania po žiakoch židovskej ľudovej školy. Pomaly kompletizovali zoznamy žiakov z roku 1939/40. Do pátrania sa zapojilo asi 30 študentov.
„Tragédiou je, že tieto deti boli zaradené do veľkého rodinného transportu 28. mája 1942 zo Spišskej Novej Vsi do Treblinky a len málokto prežil."
Autor: mš
