Sieťované, zalievané a 3D medovníčky pre potešenie a priateľov. Také vyrába počas celého roka učiteľka spevu Antónia Turianová, vzdialený potomok zakladateľa medovnikárskeho cechu.
LIETAVSKÁ LÚČKA. Na pečenie medovníkov potrebujete hlavne trpezlivosť, zručnosť a fantáziu. Tieto vlastnosti vo veľkej dávke dostala do vienka aj Antónia Turianová (na snímke) z Lietavskej Lúčky. Okrem dych vyrážajúcich medovníkov pečie torty, vyučuje spev na umeleckých školách a vyrába patchwork ozdoby. Jednoducho, čo chytí do ruky, to jej výborne ide.
Má to v krvi
„K výrobe medovníčkov som sa dostala pred 5 rokmi. Sledovala som jednu reláciu v televízii o slovenskej tradícii pečenia týchto medových dobrôt. Spomínali medovnikársky cech, ktorý kedysi v Martine založil Ján Velicz. Keďže som za slobodna Veličová, veľmi ma to zaujalo. Začala som pátrať po pôvode tohto muža. Dala som si vypracovať aj náš rodokmeň a zistila som, že sme vzdialená rodina. Toto bol hlavný dôvod, prečo som sa začala venovať výrobe medovníkov," rozpráva o zhode náhod Antónia Turianová.
Pomohla jej skúsenejšia
O výrobe medovníkov predtým nič nevedela. Potrebovala nejakú inšpiráciu, tak si začala objednávať časopisy venujúce sa pečeniu týchto medových dobrôt. Skúšala rôzne recepty a pomaly sa zaúčala. Jej mamy kolegyňa jej poradila ako piecť farebné medovníky, do ktorých sa Antónia ihneď zamilovala. Rady skúsenej medovnikárky jej veľmi pomohli. Navštevovala rôzne výstavy, z ktorých čerpala námety a pomaly si začala vymýšľať aj svoje vlastné. Za dobrou inšpiráciou neváhala vycestovať aj do zahraničia.
Zdobenie medovníčkov jej prvé dni veľmi nešlo. Ale ako hovorí, musela nejako začať a až po pár mesiacoch získala ten správny ťah v ruke. „Nemôžete si pri takejto práci robiť dlhé prestávky, musíte sa tomu venovať stále skúšať a cibriť sa," radí. Výroba medových koláčov si vyžiadala aj svoju daň. Antónia si po niekoľkých mesiacov musela zaobstarať okuliare. Keďže na jej záľubu jej popri práci zostáva čas len po večeroch a nociach.
Vyrába 3D medovníky
„Robím medovníčky všetkých druhov. Rada sa bavím najmä s 3D. Pečiem a zdobím kočiare, chalúpky, betlehemy, krajinky a autá. Mojou sdrcovkou sú však klasické medovníky - srdiečka. Vyrábam sieťované, zalievané aj obyčajne zdobené," rozpráva. Okrem vianočných na požiadanie rodiny a známych vyrobí aj veľkonočné medovníky, na svadby alebo oslavy, do kostola, tombol a do škôlok. Vyťažená je počas celého roka, ale samozrejme najmä v období vianočných sviatkov. Svoje medovníčky darovala už aj do Anglicka, Nemecka, Francúzska, Poľska a Čiech.
Od zarobenia samotného cesta až po výzdobu najnáročnejšieho medovníka ubehne aj 24 hodín. Jej recept na cesto má vyše sto rokov. Striktne používa ražnú múku, med, cukor, mletú škoricu a klinček, vajíčka, sódu bikarbónu a trošku tuku. Cesto ručne spracuje a nechá ho odstať v chlade. V rukách cesto premiesi, niekedy jej musí pomôcť aj manžel. Potom formičkami vykrajuje rôzne tvary a pomaly ich zdobí.
Ronila aj slzy
„Veľakrát som mala toho už dosť. Párkrát aj slzy padali. Ale výsledok vždy stojí za to. Niekedy sa aj tri hodiny dívam na hotový medovník a nemôžem uveriť, že som ho urobila ja," hovorí so smiechom v hlase. Aj tu platí známe porekadlo,že obuvník chodí bosý. „Pečiem hlavne pre svoju rodinu a známych. U nás po celý rok nenájdete žiadne medovníky."
„Začala som a už nemôžem skončiť. Veľmi by mi chýbala vôňa hotových medovníkov," rozpráva o svoje záľube. S pečením jej pomáha celá rodina, manžel aj dcéra. So svojimi výrobkami chodí na výstavy a prezentácie. Vie sa popasovať aj s krkolomnými požiadavkami. Pre svojich priateľov vyrobila z medovníka už aj motorovú pílu, kamión, euro peniaze, harmoniku, stíhačku a mnohé iné. Ako hovorí, rada prekonáva samu seba a miluje výzvy.
Doma má 2 000 formičiek
Niektoré ženy majú doma stovky kabeliek, pani Antónia dvetisíc formičiek na pečenie medovníkov. Štvrtinu z nich ani nepoužíva, ale potrebuje ich mať pre dobrý pocit. „Niekedy si ich vysypem, prehŕňam sa v nich a obzerám si ich," ukončuje rozhovor o svoje milej „úchylke" šikovná medovnikárka.
