ŽILINA. Na Slovensku má veľká úcta k Nebeskej Matke Panne Márii dávnu tradíciu, ktorá vydržala aj počas obdobia komunistického režimu. Dokazujú to mnohí ľudia aj chodením na pútnické miesta. Na našom území len ojedinele vznikali na základe zjavení Panny Márie, ale najmä ako dôsledok mnohých duchovných uzdravení, vyslyšaných prosieb, správnych životných rozhodnutí prijatých v týchto lokalitách a niektoré na základe telesných uzdravení. Púte sa konajú obvykle pri príležitosti mariánskych sviatkov, hlavne v júli, auguste a septembri.
Okrem renomovaných pútnických miest ako sú Marianka pri Bratislave, Šaštín - Stráže, Rajecká Lesná, Staré Hory či Mariánska hora v Levoči, katolícki veriaci prichádzajú vyjadriť úctu Matke Božej a načerpať silu a nádej aj do mnohých menej známych lokalít. Napríklad v obci Višňové pri Žiline sa veriaci schádzajú pri Milostivej soche Panny Márie. V okolí Žiliny sa pútnickým miestom stáva aj Terchová so svojimi Cyrilometodskými dňami. Zjavenie panny Márie sa traduje na hore Živčáková pri Turzovke.
Miesta spojené s tradíciou
Od kedy je človek človekom má miesta, ktoré sú pre neho posvätné. „Ľudia chodievali na takéto miesta modliť a vyprosovať si tie dary Božie pre svoj život. Bola to aj určitá forma pokánia, putovanie bolo svojim spôsobom namáhavé. Mnohí si v tento čas aj niečo odriekli a týmto chceli púť vykonať ako akt pokánia. Ľudia navštevujú oddávna miesta narodenia svätých, miesta zjavenia panny Márie, či miesta nejakým spôsobom posvätné, ktoré boli v tradícii toho národa oddávna navštevované," hovorí katolícky kňaz Pavol Kruták.
Hlavným miestom pre kresťanov bol Jeruzalem, od stredoveku mali kresťania túžbu ísť na miesta, kde Ježiš žil a zomrel. „Pre mnohých to bola celoživotná záležitosť, na čo si šetrili celý život. Ďalším významným pútnickým miestom, hlavne pre Západnú Európu je v španielskej Compostele, kde už po stáročia ľudia putujú, potom sa pre nás stalo pútnickým miestom Rím," hovorí Kruták.
Zjavenia cirkev skúma
Aby sa stalo miesto pútnickým je potrebná tradícia. „Aby ich cirkev uznala, aby sa uznalo, že sa na tom mieste zjavenie skutočne stalo, tomu predchádza dlhé skúmanie, aby cirkev skutočne uznala, že sa stalo nadprirodzené zjavenie. V okolí Žiliny sú pútnické miesta skôr ako miesta modlitby. Či už je to Rajecká Lesná, Višňové, hora Živčáková, alebo Terchová," dodáva Kruták.
Na púte chodila aj za minulého režimu
Dlhoročné skúsenosti s chodením na púte má aj Alenka Cingelová z Terchovej. Navštivila už množstvo miest po celom svete. Na púte chodila už za totality. „Začala som chodiť do Levoče, partia mladých sme chodili aj do Nitry, kde bývala vždy 15. augusta mládežnícka púť, bola som tam asi desať krát. Lákala ma úžasná atmosféra, zišlo sa tam aj sto tisíc mladých. Dvakrát som bola v Šaštíne - Stráže, no a potom keď sa začali tu organizovať, už po páde totality," hovorí Cingelová.
Počas minulého režimu mohli mať ľudia, ktorí chodili na cirkevné podujatia problémy. „Ja som sa rozhodla niekam ísť a išla som. Nikdy som z toho nič zlé nemala, hoci som robila na politickom oddelení v okresnej knižnici. Stalo sa mi, že som sa rozprávala s tajnými agentmi a ani som o tom nevedela. Pýtali sa prečo tam chodíme a ja som odpovedala, že som si prišla uctiť Matku Božiu, to bolo v Šaštíne Stráže," povedala Cingelová.
Na púte chodili aj mladí ľudia
Najviac sa jej páčili púte v Levoči a Nitre, pretože tam boli mladí ľudia. „Rozumeli sme si. Bolo tam obrovské nadšenie, veľmi veľa mladých. Začali sme chodiť aj k Božiemu milosrdenstvu do Krakowa, potom sme boli Po stopách Jána Pavla II. Čo bolo tiež úžasné, pochodili sme pútnicke miesta v Poľsku, či v Taliansku v Ríme," hovorí.
Modlia sa a nemyslia na starosti
Púte majú viacmenej duchovný rozmer. Vyznačujú sa tým, že človek sa vytrhne z každodenných starostí a ide si oddýchnuť, zrelaxovať sa po duchovnej stránke. „Tým že sa modlím, odpočívam, nemyslím na starosti a vyprosujem milosti. Človek príde na iné myšlienky a keď sa vráti domov má silu pokračovať ďalej," povedala Cingelová.
Mladí ľudia chodievajú na púte aj teraz, aj keď je ich už menej ako voľakedy. „Mne chodenie na púte prinášalo vždy obrovskú radosť, že som stretla ľudí, ktorí sa tiež tešia zo stretnutia s Pánom Bohom s tým, že vedia vyjadriť navonok svoju vieru. Že nie sú len takí meraví. Nie je to len také odriekanie a sú otvorenejší. To mi prinášalo radosť, že viera je živá. Že to nie je len naučené," dodáva Cingelová.
Už šesťdesiat päť rokov chodí na púte Aj Štefánia Krištofíková z Terchovej. Priviedol ju k tomu jej otec, ktorý bol v Terchovej predníkom a na púťach sa predmodlieval ruženec. „Chodievali sme z rodiny viacerí s otcom veľmi radi, lebo keď sme boli v nejakom inom meste, tak nám kúpil aj nejakú sladkosť a to bola v tom čase veľká vzácnosť," hovorí Štefánia. V tom čase sa nechodilo na dovolenky, ako teraz. Dostať sa niekde inde bola vcelku vzácnosť. Nebola tak rozvinutá doprava, nechodilo toľko autobusov.
„Tak sme ako deti využívali takú príležitosť ísť niekam do sveta. Na veľa púti sme chodievali peši," povedala Štefánia. Bola na mnohých pútnických miestach na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Duchovný zážitok
Zážitkov má veľa. Každé miesto je pre ňu niečím typické a zaujímavé. „Častokrát sa na tie miesta vraciam a navštevujem ich znova. Z Dechtíc mám aj špeciálny zážitok, keď som počas zjavenia cítila prenikavú vôňu. Pripomínalo to intenzívnu vôňu kvetov, podobnú ľaliám alebo konvalinkám hoci v okolí žiadne kvety neboli. Keď zjavenie skončilo tak ta vôňa tam už nebola," hovorí.
Púte jej dodávajú silu do ďalšieho života. Vnútorne ju obohacujú a keď vidí okolo seba ľudí, ju to povzbudzuje. „Na púte chodím prosiť a zároveň ďakovať. Samozrejme, že cestovanie na pútnické miesta je aj o turistike a spoznávaní krajín a ľudí, ktorí v nich žijú. Z každej si prinesiem nejaký suvenír, ktorý mi potom tie miesta pripomína. Snažím sa niečo priniesť aj pre rodinu a priateľov, nejakú drobnosť, malý darček. Verím, že prostredníctvom týchto darčekov tých ľudí Matka Božia ochraňuje," povedala Krištofíková.
