Vybrali sme piatich a zoradili ich podľa abecedy. Zároveň na tejto internetovej stránke www.zilina.sme.sk od pondelka 20. decembra prebieha hlasovanie, v ktorom môžete jednej z týchto osobností dať hlas a vybrať tak jedinú osobnosť žilinského regiónu roka 2010. Hlasovať sa bude dať do piatku 7. januára 2010. V pondelok 10.januára v novoročnom vydaní MY Žilinských novín prinesieme výsledky.
FOTO: TASR
JOZEF ANTOŠÍK - Podnikateľ, majiteľ MŠK Žilina
Kto je?
Podnikateľ, bývalý majiteľ papierní Tento, dnes najmä majiteľ najlepšieho slovenského futbalového klubu MŠK Žilina. Antošík získal papierne počas privatizácie, zveľadil ich, až sa stali moderným, prosperujúcim podnikom, a pred pár rokmi ich mohol predať nadnárodnej, pôvodom fínskej, korporácii Metsä Tissue. V MŠK Žilina pôsobí od roku 1995. Začínal v ňom v čase, keď hral v druhej lige. Získal s ním 5 majstrovských titulov, zahral si skupinovú fázu Pohára UEFA a tento rok aj vysnívanú Ligu majstrov proti Chelsea, Olympique Marseille a Spartaku Moskva. Aj keď v ňom Žilinčania nezískali ani bod, majú do budúcna na čom stavať.
Čím zaujal:
Postupom svojho klubu do vysnívanej skupinovej fázy Champions League, kde sa mohol postaviť bok po boku takej celebrite, akou je nesporne majiteľ Chelsea Roman Abramovič. Je príkladom, že systematická práca, pokiaľ je kvalitná a vytrvalá, môže priniesť ovocie. V Žiline, okrem najlepšieho seniorského mužstva v našich podmienkach, totiž vybudoval aj najlepšiu mládežnícku akadémiu na Slovensku. V nej vychováva hráčov, ktorých postupne zabudováva do ligového tímu, či v mladom veku predáva (Vojtuš do Interu Miláno). Mnohí sa po niekoľkých sezónach upísali špičkovým európskym tímom (Pekarík - Wolfsburg, Hubočan - Zenit Petrohrad). Antošík však hovorí, že práca, ktorú venoval akadémii, sa naplno zúročí až o niekoľko rokov, keď dospejú hráči, ktorí prešli jeho futbalovou akadémiou od samého začiatku. Vyzerá to tak, že žilinský futbal čaká svetlá budúcnosť. Všetci veria, že skúsenosti, ktoré tento rok v Lige majstrov nazbierali, budú môcť už v budúcej sezóne naplno zúročiť v podobe získaných bodov už na budúci rok.
Povedal:
„V Žiline sa o mládež vždy starali na úrovni. Chýbali však tréningové plochy. My sme ich vybudovali a myslím si, že sa to začne naplno prejavovať tak o 5 - 6 rokov, kedy vyrastú chlapci, ktorí už využívajú Strážov, Budatín a nové Závodie. Dnes máme také podmienky, ako majú v Nemecku. Najnovšie máme skúsenosť s jedným naším chlapcom, ktorí mal odísť do bundesligového dorastu, ale rozhodol sa uprednostniť Žilinu. Máme tu veľmi veľa talentovaných chlapcov a keď vydržia, Žilina sa stane futbalovým mesto. Stále sme totiž len mestom futbalového úspechu."
IGOR CHOMA - V tomto roku bol riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti, poslancom NR SR, poslancom ŽSK a stal sa aj primátorom Mesta Žilina.
Kto je:
Igor Choma od roku 2006 až do roku 2010 zastával funkciu generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti v Žiline. Do funkcie ho údajne presadil Juraj Blanár. Po parlamentných voľbách musel odísť, avšak stal sa poslancom NR SR. V Žiline pôsobí ako okresný predseda strany SMER. Po tom, čo sa na sklonku roka 2009 dostal do krajského zastupiteľstva s najvyšším počtom hlasov spomedzi všetkých Žilinčanov, začalo sa šepkať, že práve on bude horúcim kandidátom na pozíciu primátora mesta. Dohady sa potvrdili, Chomu SMER postavila a on vo voľbách výrazne poradil úradujúceho primátora Ivana Harmana, aj vďaka vynikajúcej kampani a dobre zvolenej volebnej stratégii. Je otázne, ako sa vyrovná z „katastrofálnou" ekonomickou situáciou v mestskej kase a tiež z faktom, že ako primátor krajského mesta nebude mať krytie vo vláde, keďže SMER pôsobí v opozícii.
Čím zaujal:
Jednoznačne výrazným volebným víťazstvom, keď o 5-tisíc hlasov porazil úradujúceho primátora Ivana Harmana, ktorý bol považovaný za favorita volieb. Vo voľbách zvolil nekonfrontačnú kampaň, podporil ho nielen krajský šéf Blanár, ale aj stranícky Robert Fico. Ešte pár dní pred voľbami sa zdalo, že to nepomôže. Publikované prieskumy hovorili o náskoku Harmana. O to prekvapujúcejšie muselo byť výrazné víťazstvo aj pre Chomu. Obdivuhodná je aj jeho odvaha. Kreslo na radnici získal totiž v čase, keď sa hovorí o obrovskej zadĺženosti mesta a hrozbe nútenej správy. Celkom ľahko sa tak nakoniec môže stať, že mesto nebude riadiť on, ale ministerskí úradníci.
Povedal:
„Stále som si myslel, že rozdiel bude veľmi tesný. Som prekvapený. Možno to svedči o tom, že politika, ktorú robilo predchádzajúce vedenie, nebola dobrá a myslím si, že Žilinčania im to jednoducho zrátali,"
MIROSLAV MINÁRČIK - Primátor mesta Bytča
Kto je?
Miroslav Minárčik je bývalý futbalista. Kariéru musel pre zranenie predčasne ukončiť. Zobral však do ruky rozhodcovskú píšťalku a s ňou sa prepracoval až na vrchol, do najvyššej slovenskej súťaže. Až do minulého roku politicky nikdy aktívny nebol. Pracoval na okresnom, neskôr mestskom stavebnom úrade. Do politiky však mal raketový štart. V novembri 2009 prekvapujúco vyhral v okrese Bytča voľby do zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja a len pred niekoľkými týždňami presvedčivo, na kandidátke strany SMER, zvíťazil aj v komunálnych voľbách a posadil sa na stoličku primátora Mesta Bytča. Po 12-tich rokoch strieda Petra Korca, ktorý už nekandidoval.
Čím zaujal?
Predovšetkým raketovým štartom svojej politickej kariéry. Ako kandidát bez politických skúseností, aj krytia, zvíťazil vo voľbách do krajského parlamentu. Rok nato na kandidátke SMER-u vyhral aj primátorské voľby v Bytči, hoci oproti svojmu konkurentovi, Petrovi Weberovi (KDH), mal oveľa menšiu a aj menej nákladnú kampaň. Čomu pripísať hladký nástup jeho politickej kariéry? Predovšetkým cieľavedomosti a rozhodnosti. Sám tvrdí, že už pred krajskými voľbami presne vedel, čo chce dosiahnuť a urobil pre to všetko. Rozhodne tiež veľmi dobré pozná mentalitu obyvateľov Bytča dokáže svoju rétoriku prispôsobiť ich potrebám. Bytčania si za primátora zvolili človeka, ktorý je jedným z nich. Minárčik má pred sebou, pravdepodobne, veľkú politickú kariéru.
Povedal:
„Chcel som využiť svoje vedomosti a poznatky z pôsobenia v štátnej a verejnej správe. Tie chcem dať k dispozícii všetkým občanom. To sa dá len prostredníctvom určitého postavenia v spoločnosti, resp. vo vedení mesta. Preto som sa rozhodol kandidovať najskôr do zastupiteľstva ŽSK a teraz za primátora. Som rád, že ľudia, ktorí mi dali hlasy uznali, že mám predpoklady, aby som svoje predstavy naplnil," povedal o začiatku svojej politickej kariéry.
FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
PAVOL ŠADLÁK - Kanonik, správca farnosti a pútnického miesta Rajecká Lesná
Kto je?
Aj keď tento rok v lete mnohých veriacich zastihla ako blesk z jasného neba správa, že už nie je medzi nami, v ich srdcia má navždy svoje nezastupiteľné miesto. Pavol Šadlák sa narodil v roku 1949 v Krásne nad Kysucou, za kňaza bol vysvätený v roku 1975. Pre mnohých bol stelesnením dobra, viery a pomoci druhým. Uznávaný bol na celom Slovensku. Svedčí o tom fakt, že na jeho pohrebe sa zúčastnili, okrem iného, Juraj Blanár, Mikuláš Dzurinda, Anna Belousovová, biskup Viliam Judák, či arcibiskup Ján Sokol. Spisovateľ Ladislav Hrubý napísal: Najskôr kanonikovi Pavlovi Šadlákovi na začiatku roka zomrela mama, mal ju veľmi rád. Teraz, bezprostredne o nej, sa pominul aj on. Zostane jedno prázdne miesto po nesmierne činorodom človeku, ktorý si získal sympatie veriacich nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí."
Čím zaujal:
Opäť Ladislav Hrubý: „Počas svojho pôsobenia v Rajeckej Lesnej sa postaral o novú faru, potom sa pustil do kompletnej opravy kostola. To však zďaleka nebolo všetko. V Rajeckej Lesnej pribudla stavba, do ktorej umiestnili slávny Slovenský betlehem majstra Jozefa Pekaru. Písal sa rok 1995. Betlehem odvtedy navštívili milióny ľudí, aj zo zahraničia." Jeho blízky spolupracovník, majster Pekara o ňom, ešte počas života, povedal: „Úžasný človek je to! Povedal som mu, že si pomýlil povolanie. Keby nebol kňazom, ale niečím iným, keby bol nejakú fabriku založil, bol by tromfol aj Baťu. Taký šikovný človek to je, ten pán dekan Šadlák!"
Povedal:
„Boh je taký štedrý voči nám, ľuďom, že aj my musíme byť štedrí voči iným ľuďom, hlavne tým chorým, trpiacim a opusteným. Napríklad, dnes tu bola jedna pani pre potraviny. Je to normálna vec. Čo som mohol, to som jej dal. Musíme byť štedrí. Keď budeme štedrí, aj Pán Boh k nám bude milosrdný na konci života. Každý deň je boží dar. A nám, katolíckym kňazom, dáva Pán Boh možnosť venovať sa veriacim celou dušou.
Jednoducho, čo urobíme dobré jednému z týchto našich bratov a sestier, ktorí žijú s nami, v rodine, na pracovisku, v dedine, farnosti, to urobíme samému Pánovi Ježišovi. Preto aj my buďme milosrdní a láskaví, nielen cez Vianoce, pár dní v roku, ale po celý rok sa usilujme rozdávať kresťanskú lásku. Nech nám ju Boh pošle do každodenného, všedného života," povedal pred minulými Vianocami, ktoré boli jeho posledné.
ˇ
Zdeno Štrba (vľavo) v súboji na MS s Andrea Pirlom. FOTO: SITA
ZDENO ŠTRBA - futbalista, opora reprezentácie na MS
Kto je:
Tridsaťštyriročný defenzívny záložník pochádzajúci z Krásna nad Kysucou, získal s MŠK Žilina tri zo štyroch majstrovských titulov. Okrem Žiliny hrával ligu ešte v Púchove. V minulej sezóne sa vybrúsil ako vzácny diamant. Po úspechu Žiliny v skupinovej fáze pohára UEFA prestúpil do gréckej Škody Xanthi a so slovenskou reprezentáciou dosiahol historický úspech, keď postúpil na majstrovstvá sveta, kde odohral tri zápasy a bezpochyby patril k oporám. V lete tohto roku sa však z rodinných dôvodov reprezentácie vzdal a len pred niekoľkými dňami fanúšikov ohúrila správa, že z rovnakých dôvodov rozviazal zmluvu v Xanthi a vracia sa domov. Je záhadou, čo za tým je, ale nech je to hocičo, držíme Zdenovi palce, aby sa jeho situácia rýchlo vyriešila.
Čím zaujal:
Účinkovaním v reprezentačnom drese, ale aj šokujúcimi správami o konci reprezentačnej kariéry i odchode z Grécka. Predovšetkým však výkonom v rozhodujúcom zápase na MS v základnej skupine proti Talianom. Hral vynikajúco, dal do toho všetko, na ihrisku nechal srdce, dušu a aj telo. Svedčí o tom jeho návrat na ihrisko po tom, čo mu Gattuso kopačkou urobil nad kolenom tržnú ranu. Patril k najlepším hráčom a aj jeho zásluhou Slovensko postúpilo do osemfinále. Tam si proti Holanďanom, vďaka druhej žltej karte, ktorú dostal v zápase s Talianmi, nezahral. Škoda, lebo chýbal. Rovnako tak Weisovi, aj fanúšikom chýbal vo dvoch zbabraných kvalifikačných zápasoch v Arménsku a proti Írsku, keď sa pre rodinné problémy vzdal honoru obliekať najcennejšie tričko. Dnes sa asi nenájde jediný fanúšik Žiliny, ktorý by si neprial, aby si Šeďo po návrate na Slovensko opäť neobliekol žlto-zelený dres.
Povedal:
„Keď sa mi to stalo a dostúpil som na nohu, dosť to bolelo. Mal som rozťaté koleno, zašívali mi ho asi dvanástimi štichmi. Povedal som si, že vydržím do polčasu a cez prestávku uvidím, či to ešte pôjde. Zašili mi ho, opichali a vydržalo to celý zápas," opísal pre MY Žilinské noviny bolestivé zranenie, ktoré mu v zápase na MS spôsobil Talian Genaro Gattuso.
