ŽILINA. Nepripravenosť manželov a rodičov počúvať Boha a poslúchať ho nesie podľa žilinského biskupa Tomáša Galisa so sebou následky. Človek bez Boha totiž prestáva chápať sám seba a svoje poslanie pre lásku a odovzdávanie života.
„Otcovia pracujú a prinášajú obete aj niekoľkotýždňových odlúčení od svojich manželiek a detí len aby materiálne zabezpečili svojich najbližších. Väčšina z nich však nevníma, že by mali svojim deťom venovať svoju duchovnú a citovú starostlivosť a vyjadriť im svoju lásku aj fyzicky a citovo,“ napísal v pastierskom liste, ktorý sa dnes číta na miesto homílií pri svätých omšiach v Žilinskej diecéze.
Nadväzovať duchovné a citové spojenie je podľa biskupa pre dnešných otcov zvlášť ťažké možno aj z toho dôvodu, že oni sami so svojimi otcami takéto spojenie nikdy nezažili. Biskup Galis zároveň napísal, že modlí sa v dnešný deň predovšetkým za otcov, za ich vzácne poslanie i ich rodiny.
Spoločne strávený čas otca s deťmi, zvlášť otca so synom, vytvára priestor na budovanie vzťahu a dôvery.
„Jeho nedostatok pred obdobím dospievania je priamoúmerný nasledujúcim kritickým obdobiam v živote dospievajúcich. Ak svojim deťom otec venuje dostatočný čas, ukazuje im, ako o nich zmýšľa Boh, ten najlepší otec. Táto úloha otca je nezastupiteľná a nikto ho v nej nemôže nahradiť,“ zdôraznil biskup Galis.
Oveľa intenzívnejšie ako kedysi platí podľa neho zásada, že hodnoty nemožno odovzdávať nanútením, ale svedectvom.
„Mnohí otcovia majú ťažkosti s prejavovaním svojich citov. Prekonanie tejto mužskej neprístupnosti alebo strachu predpokladá pokoru. Citový kontakt s dieťaťom vyžaduje síce od otca určitú pohotovosť, no jeho úsilie vždy prináša plody väčšej vnútornej slobody, v ktorej sa rodič aj dieťa otvára pre novú dimenziu vzťahu,“ dodal.
Katolícka cirkev dnes slávi sviatok Svätej rodiny. Dnešný úryvok Evanjelia pri bohoslužbách hovorí podľa Galisa nie o tých, ktorí chcú zmárniť život dieťaťa (Ježiša – poznámka SITA), ale o tých, ktorí ho chránia, a preto sa vystavujú rôznym ťažkostiam a nebezpečenstvám, dokonca vyhnanstvu.
„Ukazuje postoje tých, ktorí cítia svoju povinnosť chrániť život pred každým nebezpečenstvom. Do popredia vystupuje postava otca, muža starostlivého a spravodlivého, Jozefa, manžela Márie. Anjel mu vo sne vyslovuje Slovo, ktoré ho skrze Boží sen „prebúdza“ k životu,“ upozornil biskup.
Zároveň dodal, že Jozef neodpovedá na Slovo slovami, ale konkrétnymi skutkami. Je plný činnosti, zodpovednosti a poslušnosti: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď... On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel... (Mt 2,13-15.19-23).
Galis tiež upriamuje pozornosť v pastierskom liste na to, že poslušnosťou Božím výzvam sa Jozef nestáva bezmocnou figúrkou. „Naopak. Boh chce, aby človek chodil vzpriamený. Chce s ním viesť dialóg z tváre do tváre. Veď ho predsa stvoril na svoj "obraz a podobu" (porov. Gn 1,27). Jozef poslúcha Božie výzvy a zároveň slobodne uvažuje, sleduje dianie okolo seba, cíti, uvažuje, rozhoduje sa a koná,“ zdôraznil biskup.
