„Je to už mesiac, na MS v Taliansku som vyhral individuálnu kategóriu v ťažkej váhe a bol som aj tretí. V družstvách sme taktiež získali zlato," povedal pri návšteve našej redakcie. „Vo finále som sa stretol so šikovným Talianom, ktorý bol ťahaný rozhodcami. Prehrával som 1:0 a stačilo, aby získal ešte jeden bod
a prehral by som. Ale nakoniec som to zvládol," dodal na margo životného úspechu.
Karate sa venuje, s výnimkou ročnej prestávky, od desiatich rokov. „Najskôr som bol veľmi chudý, lebo som mal problémy so železom v krvi, imunitou. Potom som bol naopak malý tučniačik, mal som z toho trochu komplexy. Otec ma zobral na tréning a postupom času som sa uchytil," povedal Tabak o svojich začiatkoch.
Slzy v očiach
Nebolo to však jednoduché. „Na gymnáziu to s učením "haprovalo". Človek musí veľa spávať. Niekedy by som radšej niekde ponocoval, ale keď viem, že na druhý deň mám súťaž, tak potrebujem osem až desať hodín spánku. Chodiť na pizzu a fastfoody som nemohol, mama mi varila kadejaké „dobroty". Mal som ťažké letá, tvrdá atletická príprava. Veľakrát som už mal až slzy v očiach, so svalovicou celé leto. Tréneri, keď zistili, že niečo zvládam, tak mi pridali. Vtedy som na nich nadával, ale teraz viem, že to bolo dobré," povedal Tabak.
Každý vrcholový šport, karate nevynímajúc, je drina. „Každú chvíľu som s tým chcel prestať. Po každom ťažkom tréningu a súťaži, kde neuspejem, mi to napadne. V tom sa ale človek posúva ďalej, že to vydrží. Už som na rok prestal, ale hnevalo ma, že nemám zlatú medailu z MS, nedalo mi to spávať, tak som sa musel vrátiť. Teraz budem musieť hľadať ďalšiu motiváciu. Je ťažšie sa dostaviť na tréning a tam zabrať, lebo mám už splnený sen. Ale aj obhájiť medailu je dobrý pocit," vyznal sa Tabak.
Nové vrecko na röntgeny
Zraneniam sa nevyhol. „V nemocnici mi už museli dať nové vrecko na röntgenové snímky (smiech). Mal som zlomený nos, členok, prsty, vykĺbené rameno, ktoré doteraz doliečujem. Narazeniny, natrhnutia svalov. Keď to ale porovnám s hokejom alebo futbalom, tak pri karate je štatisticky menej zranení," povedal.
Je držiteľom čierneho pása, ale hovorí: „Už dávno neplatí, že ten, kto má čierny pás, je dobrý karatista. Je to odmena za odtrénované roky a zvládnutie technických vecí. Pretekár zo žltým pásom môže pokojne vyhrať nad karatistom s čiernym pásom. Mám prvý najnižší dan. Tie sa nedostávajú za zápasy, ale za cvičenia kata, zostavy proti imaginárnemu súperovi. V tom sa veľmi nevyžívam," priblížil.
Tabak prezradil recept na úspech. „Stále spolupracujem s Karate klubom Žilina, trénujem dospelých. Ale pokiaľ chce človek dosiahnuť niečo viac, tak musí robiť niečo úplne iné ako ostatní. Napríklad v klube trénovali štyrikrát do týždňa a ja desaťkrát. O piatej sme s kamarátom vstávali, o šiestej sme mali tréning, o siedmej sme išli do školy, tam sme si pospali, preto som mal aj štvorky," povedal.
Ako zbraň
Ovládať karate je ako vlastniť zbraň. „Dostal som sa do všelijakých situácii. Keď je nejaké ublíženie na zdraví, tak je karate definované ako zbraň. Niekto ma môže napadnúť, ja v rámci sebaobrany mu zlomím stavec a zapíše sa to ako neadekvátna sebaobrana. Treba sa radšej tomu vyhnúť," povedal Tabak.
V zápasoch rozhodujú body, ktoré prideľujú rozhodcovia. Častokrát tak dôjde k neprávostiam. „Dosť veľa malých detí to odradí. Dospelý človek chápe, že v športe a celom živote zažije dosť veľa podrazov a musí sa s nimi vysporiadať. Deti to nechápu, je to na rodičoch, ako im to vysvetlia," povedal Tabak. Pre deti je to výborný šport, zaťažuje komplexne celé telo, naučí ich obratnosti, flexibilite, sebadisciplíne plus základom sebaobrany," myslí si.
Karatista musí byť zdatný nielen fyzicky. „Každý vrcholový šport je veľmi náročný na psychiku. Stalo sa mi viackrát, že som bol výborne pripravený fyzicky, ale zlyhal som v hlave. Stane sa, že sa človeku roztrasú kolená, hlavou mu preblesne celé snaženie, príprava na vrchol a má takú slabosť, že v zápase neurobí nič," priblížil Tabak.
Chce si zahrať s Van Dammem
Po splnení jedného sna, titulu majstra sveta, má Juraj Tabak ešte jeden sen, zahrať si vo filme s Jeanom Claude van Dammem. „Bol možno ešte väčší, ako sa stať majstrom sveta. Začal som sa uberať aj týmto smerom, natočili sa nejaké propagačné videá dva krátke filmy. Chcem to rozoslať ľuďom, ktorí môžu potiahnuť za špagátiky. Frčal som na týchto filmoch a sedel v šnúre pred televízorom," zakončil rozprávanie Juraj Tabak.
