ŽILINA. petencií samosprávy.
"Zásadne odmietam takéto hazardovanie s poskytovaním sociálnych služieb a zaobchádzanie s klientmi prijímateľmi sociálnych služieb ako s rukojemníkmi koaličných poslancov NR SR, ktorí v predloženej novele otázku financovania nových povinností vôbec neriešia. Týmto vyzývam ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ministra financií SR, aby sa bezodkladne začali zaoberať otázkou dofinancovania sociálnych služieb," informoval Blanár.
Novela zákona ide podľa Blanára nad rámec nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR a predkladatelia novely tak nerešpektujú vlastný návrh, ktorý na ÚS SR podali a s ktorým sa ÚS SR sčasti aj stotožnil.
"Zákon o sociálnych službách je náročný a komplikovaný, preto som presvedčený, že akákoľvek jeho zmena sa nedá urobiť bez diskusie s odbornou verejnosťou. Ale predovšetkým s osobami povinnými poskytnúť a zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby, ktorých sa zákon bezprostredne dotýka, teda so samosprávnymi krajmi. A presne to koaliční poslanci spravili, keď k novele zákona pri jeho prerokúvaní v druhom čítaní vo výboroch NR SR doplnili o ďalších 33 doplňujúcich návrhov nad rámec samotnej novely," upozornil Blanár.
Schválená novela je podľa predsedu ŽSK priamo v rozpore s nadradeným medzinárodným dokumentom - Európskou chartou miestnej samosprávy. "Tá hovorí, že finančné zdroje miestnych orgánov majú byť úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon. Pri dnešnom systéme financovania samosprávy nebude ŽSK schopný financovať kompetencie určené týmto zákonom. Podľa výpočtu predpokladaných dopadov si novela zákona vyžiada ročne o 681.000 eur viac z rozpočtu ŽSK len pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb," dodal Blanár.
Zdôraznil, že ŽSK nemá na takéto financovanie sociálnych služieb dostatok príjmov v rozpočte. "
Už dnes kraj vynakladá na sociálnu oblasť 39,7 % zo všetkých daňových a nedaňových príjmov, pričom príjem do rozpočtu na sociálnu oblasť je nižší a kraj tak dopláca ďalších 8,4 milióna eur na úkor iných nezastupiteľných kompetencií v zdravotníctve, strednom školstve, kultúre a v doprave na zabezpečovanie prímestskej autobusovej dopravy a správu ciest II. a III. triedy. Navyše, ak si samosprávny kraj nesplní svoju povinnosť, teda povinnosť zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a zároveň poskytnúť finančný príspevok jej poskytovateľovi, reálne mu hrozia žaloby podané na súd," povedal Blanár.
Pripomenul, že ŽSK je zriaďovateľom 26 domovov sociálnych služieb s 3564 klientmi a prostredníctvom neverejných poskytovateľov sociálnych služieb zabezpečuje poskytovanie tejto služby pre ďalších 305 klientov. "Poskytovanie sociálnych služieb bude po nadobudnutí účinnosti schválenej novely zákona o sociálnych službách ohrozené," uzatvoril Blanár.
