Článok pokračuje pod video reklamou
OVČIARSKO. V ríši rozprávkových príbehov nie je Štefan Debnár nováčik. Po svojej prvotine Rozprávky včielky Terky, ktorá sa stala Debutom roka 2008 a tiež ju preložili do češtiny, sa rozhodol vydať ďalšiu knihu - Rozprávky z lesa. „Deťom chcem v ich pohľade predstaviť lesné spoločenstvo. Les a v ňom žijúce zvieratká," hovorí autor knihy.
Kniha obsahuje tridsiatku príbehov. Každá kapitola je o inom zvieratku. Ako nám autor prezradil, príbehmi chce detského čitateľa naviesť na citlivý vzťah k faune a flóre, k všestrannej ochrane prírodného prostredia. „Neodpustil som si rozložiť bocianí mýtus o príchode dieťaťa na svet a tiež, sťaby v bájke, poukázať na niektoré zlé ľudské vlastnosti ako je falošnosť či vandalizmus."
Príslovia a porekadlá
Každá rozprávka je doplnená zaujímavým príslovím. S tým sa vraj popasoval viac, ako so samotným napísaním príbehov. „Pôvodne som chcel písať bájky, ale v tomto smere už dávni bájkari opísali všetky zvieratá, takže už nikto nikdy nevymyslí nič nové."
Jeho najobľúbenejším kúskom je rozprávka o medveďovi a včelách. „V rozprávke vysvetľujem, ako prišiel medveď k svojmu menu medveď. Že vzniklo spojením slov med a veď," prezrádza niečo zo svojej najčerstvejšej tvorby.
A ktorá rozprávka sa najviac páči deťom? „O jeleňovi. Paradoxom je, že tú rozprávku som napísal ako poslednú a mal som s ňou najviac roboty. Písal som ju doslova nasilu a nevedelo mi nič napadnúť. Nakoniec som vymyslel niečo tak uletené, ako veveričky namaľovali jeleňa na zeleno a prilepili mu parohy, aby im nejedol lieskové orechy. Táto rozprávka sa deckám najviac páči."
Rozprávky z dvora
Autor uvažuje, že v písaní rozprávok bude pokračovať aj naďalej. „Budúci rok by som chcel napísať Rozprávky z dvora. Mám v pláne založiť zoologickú záhradu domácich zvierat v Ovčiarsku a dej Rozprávky z dvora osadiť práve sem. Predpokladám, že deti z Ovčiarska budú mojimi spoluautormi, porozprávajú mi svoje príbehy so zvieratkami, ktoré použijem v knižke," plánuje Debnár.
Na otázku, prečo sa zameriava práve na detského čitateľa, nám autor odpovedal: „To mi je najbližšie. Detský čitateľ, ako taký, je najlepší, najvernejší. Má čas, záujem, chuť, poznáva, rastie, vzdeláva sa a komunikuje."
