ŽILINA. Diskusné podujatie spojené s prezentáciou knihy Kde sme? Mentálne mapy Slovenska
zorganizoval Inštitút pre verejné otázky a Nadácia POLIS.
„Sme presvedčení, že príbeh Slovenska je mimoriadne úspešný," hovorí Martin Bútora. Úspechmi sme podľa neho predbehli samých seba. „Mentalita ľudí na Slovensku nebola celkom pripravená na neuveriteľný dynamizmus a zmeny. Často komplikované, trpké, ťažko prežívané. Napriek tomu sa to podarilo. Neustrážili sme však morálny rozmer premien. Desivé porušovania právneho štátu sa dejú pred našimi očami každodenne."
K tomu, že sa neusadil pevnejšie mravný a morálny rozmer premien, prispela do istej miery aj diskontinuita životov ľudí na Slovensku. „Vidno ju všade - začiatkom minulého storočia odchádzali ľudia za prácou do Ameriky, v roku 1918 odišli občania maďarského pôvodu, ktorí nesúhlasili so vznikom ČSR, po Mníchove odišli najskôr Česi, do nenávratna odišli Rómovia a Židia. Ešte pred skončením vojny tisícky ľudí odvliekli Rusi do gulagov, potom odišli do emigrácie ľudia z ľudáckej politiky, nasledovalo vysídlenie všetkých Nemcov, pokus vysídliť všetkých Maďarov. Február 1948, roky 1956, 1968... keď ľudia hľadali lepšiu vlasť mimo domova. V dôsledku toho žije na Slovensku niekoľko stotisíc rodín, ktoré majú nevyrovnané účty s týmito režimami a s týmto štátom. Tieto zlomy sa premietajú do rodinných životov a nesú si to bremeno so sebou," uviedol M. Bútora
Slovenský politický systém podľa Grigorija Mesežnikova vykazuje veľkú mieru zotrvačnosti.
Tvoria ho dva silné bloky - programové strany predkladajúce určitý systematizovaný typ predstáv a strany, ktoré neoslovujú voličov prostredníctvom programových východísk, ale získavajú podporu populistickým oslovením. „Od roku 1990 vždy vznikali vládne koalície buď zo strán programových, alebo zo strán populistických," dopĺňa G. Mesežnikov.
Autori knihy sa domnievajú, že na Slovensku máme málo ľudí, ktorých by sme mohli označiť za nositeľov demokratickej modernizácie. Tvoria menšinu, často na svojich pôsobiskách zápasia s neuveriteľnou zotrvačnosťou, byrokraciou, či doslova s amorálnym podkopávaním ich činnosti. Napriek tomu máme tímy a pracoviská dosahujúce svetové výsledky. Čo chýba je strategické myslenie na najvyššej úrovni, ktoré by prepojilo tieto pracoviská a umožnilo využiť ich kapitál.
Napriek tomu, že sme prešli radikálnymi zmenami, názory na to, aká by mala byť spoločnosť sú rovnaké. Nič sa podľa Zory Bútorovej nezmenilo v názore ľudí na to, že potrebujeme štát, ktorý bude silný a bude sa vedieť o ľudí postarať. Názor zdôrazňujúci zodpovednosť jednotlivca a vlastnú iniciatívu, je stále menšinový. Na to, aby bol človek úspešný, začíname zdôrazňovať tvrdé lakte, dravosť, podnikavosť. „Ľudia oveľa vyšší dôraz kladú na to, ako sa obliekame, ako sa vieme prezentovať, či dokážeme upútať pozornosť. Na druhej strane klesla dôležitosť empatie, slušnosti, myslenia na druhých. V súvislosti s dôrazom na schopnosť presadiť sa predovšetkým v zamestnaní, šli rodinné hodnoty do úzadia. Hodnoty aktívnej účasti, zodpovednosti a starania sa nielen o seba, ale aj o širší celok sú u nás ešte v úzadí," uzavrela Zora Bútorová.
