TERCHOVÁ. Jozef Jendrušák zo Žiliny si kúpil chatu v Terchovej. Pred troma rokmi k nej priniesol starý vyradený vrtuľník. Stala sa z neho atrakcia. Teraz sa mu na dvore vynímajú dva staré stroje na mlátenie obilia. Tie chceli pôvodní majitelia rozobrať a dať do zberných surovín.
„Jeden známy z Terchovej mi poradil ľudí, ktorí mali tento starý stroj na mlátenie obilia. Ľudovo sa im hovorí mlátiačky. Chceli ju rozobrať, drevené časti spáliť a železo dať do šrotu. Hovorím si, že to by bola škoda zničiť takúto záležitosť. Predsa je to starožitnosť," hovorí Jendrušák. Keď už mal jednu takúto technickú pamiatku, poradili mu ďalšieho majiteľa, ktorý sa chcel takého stroja zbaviť. „Keď som sa dozvedel o druhej, kúpil som aj tú. Zaplatil som im peniaze, ktoré by utŕžili za železo v zberných surovinách," hovorí Jendrušák.
Má k starým strojom vzťah
Teraz má na dvore dva staré stroje. Ďalší pribudol o niekoľko metrov ďalej. Ako atrakciu si ho zaobstaral majiteľ neďalekej reštaurácie. Jendrušák svoje stroje zreparoval a snažil sa na nich nič nemeniť. „Prelakoval som drevené časti, aby nevsakovali vodu, železné veci som ponatieral na čierno, tak ako boli pôvodne. Obnovil som písmenká. Boli v dobrom stave, pôvodní majitelia ich mali uložené v humnách, takže na ne nepršalo," hovorí Jendrušák.
Tam im zavadzali, a preto sa ich rozhodli zbaviť. Vo vnútri stroja je množstvo železa. Dnes už tieto stroje nikto nepoužíva. „Niekoľko rokov dozadu sa ešte používali, ale teraz už nie. V dnešnej dobe sa to už neoplatí, málokto má vlastné pole s pšenicou a ak niekto má, zavolá tam kombajn. Ten mu to za chvíľu spracuje a má postarané," povedal Jendrušák.
Sú to starožitnosti
Miestni, od ktorých stroje kúpil mu povedali, že majú osemdesiat rokov. Obidve má z Terchovej , kúpil ich od ľudí z miestnej časti Šípková. „Všetko v nich funguje a nijaká časť im nechýba. Dajú sa používať. Stačí motor a pás a idú ako nové," hovorí Jendrušák. Ku chalupe ich dopravili po ceste. Zapojili ich za traktor.
Obilie však na nich mlátiť neplánuje. Tieto stroje mu majú len skrášľovať záhradu. „Dal som si ich tam len na okrasu. Beriem ich ako ozdobu, mám k tomu vzťah. Myslím si, že je to škoda zničiť taký výrobok a spáliť drevo a železo dať do šrotu. To mi pripadá také divné, niekto ich predsa musel vyrobiť a natrápiť sa s tým. Zase ich nie je až tak veľa, že by to bola nejaká nezaujímavá vec," myslí si Jendrušák.
Nie všetci si to vážia
Vrtuľník, ktorý dopravil do Terchovej pred troma rokmi, stojí na druhej strane cesty pred jeho chalupou na lúke. Priviezol ho tam zachovalý no postupne ľudia porozbíjali na ňom okná a zničili interiér. „Musel by byť nejakým spôsobom ohradený, alebo inak zabezpečený. Čo bolo vo vnútri je už polámané. Stále sa tam niekto dostane. Ľudia sú takí zvláštni, že nemajú k tomu vzťah. Nestačí, že by si to pozreli a odišli, ale musia to ničiť," dodáva Jendrušák.
Ďalšie stroje chystá zohnať na jar. Plánuje, že by si zohnal ďalšie mlátičky obilia a poobzerá sa aj po starom voze, ktorý by mu skrášlil záhradu. Pre druhých ľudí už zbytočné veci mu budú robiť na chalupe radosť.
