ŽILINA. Naposledy trénoval Ružomberok, v súčasnosti je rodák z Jacoviec na voľnej nohe.
Ako si spomínate na obdobie pred sezónou 2001/02?
- Som hrdý na to, že som mojimi metódami rozbehol Žilinu, ktorá je dnes najlepšie fungujúcim klubom na Slovensku. Pred spomínanou majstrovskou sezónou som prezidentovi klubu pánovi Antošíkovi navrhol, aby sme hráčov vzali na exkurziu do fabriky. Aby videli, ako ťažko sa zarábajú peniaze a aby si vážili robotu, ktorú majú. Ďalšou perličkou je, že som sa hráčov v šatni na rovinu opýtal, kto z nich chce byť majster. Niektorí sa usmievali, mysleli si, či mi nepreskočilo, alebo že som namyslený, keď sa takú vec pýtam. Jediný, kto vstal a povedal, že chce byť majster, bol Branislav Rzeszoto. Neskôr sa myslenie hráčov zmenilo a začali veriť, že na titul majú. V roku 2002 aj o dva roky neskôr, keď som sa do Žiliny vrátil, to aj potvrdili a skutočne sme boli majstrami. Klub už vtedy výborne fungoval, páni Antošík s Belaníkom splnili do bodky všetko, čo povedali. V Žiline dodnes pracujú ľudia, ktorí futbalu rozumejú.
Aký je najkrajší moment Vašej futbalovej kariéry?
- Keď som spolu s mojím asistentom Jožkom Šuranom rozbehol Žilinu na ceste za titulom. Z toho sme mali skutočne veľkú radosť, ktorá sa dala prirovnať k Belehradu 1976.
Máte nejaký nesplnený sen?
- Mohol som hrať so Žilinou Ligu majstrov. Ako tréner som však veľa šťastia nemal. Hrali sme v predkole s Dinamom Bukurešť a dvakrát sme prehrali 0:1, pričom doma sme súpera bili a mohli sme pokojne postúpiť ďalej.
