Šerík, pravnuk majstra Bakeľa.
ŽILINA. Obce Dlhé Pole a Veľké Rovné patria medzi najvýznamnejšie drotárske dediny. Prví drotári sa tu začali objavovať pred 300 rokmi. Najprv toto remeslo slúžilo ako doplnkový zdroj obživy. Neskôr ho drotársky majster Jozef Holánik - Bakeľ povzniesol na umenie. V jeho šlapajach pokračoval zať Jakub Šerík a momentálne aj pravnuk Juraj Šerík.
Drotár - umelec
Drotár Bakeľ, rodák z Dlhého Poľa, preslávil drotástvo nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Veľkú časť svojho života prežil vo Varšave, kde si otvoril svoju vlastnú drotársku dielňu. Z drôtu vyrábal kuchynské potreby, bytové doplnky, vtáčie klietky a detské hračky. Časom priviedol na trh nový originálny druh drotárstva - košikársku technológiu so šperkárskymi postupmi. Z mosadzného drôtu vyrábal predmety, ktoré zdobil filigránskym výpletom, pripomínajúci čipku. Povýšil drotárstvo na umelecké remeslo. Doteraz v obci stojí jeho rodný dom, ktorý vyhlásili v roku 2001 za kultúrnu pamiatku. V tomto období prechádza komplexnou rekonštrukciou.
V tradícii pokračuje pravnuk
Potomkom Bakeľa a významným umeleckým drotárom je aj Juraj Šerík, ktorý momentálne žije v Čadci. Na otázku, ako vníma drotárstvo odpovedal: „Drotárstvo vnímam ako svoje poslanie. Mám to šťastie a som na to aj právom hrdý, že som pokračovateľom a priamym potomkom drotárskych majstrov z Dlhého Poľa."
Drotárstvu privoňal ako malý chlapec, keď ho do jeho tajov zaúčal starý otec Jakub Šerík - Fujak. Po 20 - ročnej prestávke sa vrátil k remeslu a momentálne sa mu venuje naplno. „Mal som to šťastie, že keď som bol malý, starý otec ma s ochotou učil drôtovať" hovorí. Doteraz sa striktne technologicky aj tvarovo drží línie svojich predkov. „Používam techniku, tzv. košikársky výplet, ktorý pripomína jemnú čipku. Používal ju aj môj prastarý a starý otec. Svoju tvorbu som doplnil a obohatil o niektoré vzácne postupy a grify," opisuje svoju prácu šikovný drotár.
Pri pletení používa tradičné materiály, a to mosadzný a medený drôt. Drôty si musí najprv spracovať. „Upravím ich na požadovaný tvar, tzv. stáčaním, po dlhopolsky povedané „súkac drát." Potom drôt zvalcujem na požadovanú hrúbku, aby sa dal dobre ohýbať, poprípade gravírovať. To je špeciálna úprava, rodinné tajomstvo," prezrádza Šerík. Najprv si z tvrdých drôtov vyrobí kostru výrobku a potom ju mäkkými a polotvrdými oplieta. Tak vznikajú krásne drôtené misy, vázy, šperkovnice, popolníky a ruže.
Okrem týchto metód používa aj špeciálnu techniku, nazývanú "fédro", ako jediný na svete. „Tento vzor je typicky len pre holánikovsko - šeríkovsky rod, a preto sa moja práca dá ľahko odlíšiť od prác ostatných drotárov," hovorí. Každé svoje dielo si označí ochrannou značkou presne podľa vzoru svojich predkov v tvare slzy, ktorá je pridrôtovaná na spodnej časti výrobku.
Cestuje po celom Slovensku
„Po dokončení výrobku, ich dávam galvanicky striebriť, zlatiť alebo rodiovať. Diela tak nadobúdajú ešte väčší šmrnc exkluzivity a luxusnosti," opisuje finálnu časť výroby Šerík. So svojimi drotárskymi výrobkami už precestoval celé Slovensko a všade mu prejavili úctu a uznanie. „Pohľady a uznania ľudí sú pre mňa najväčšia odmena. Myslím si, že má zmysel pokračovať v tejto krásnej tradícii. Máme čo Slovensku, ale aj celému svetu ukázať," rozpráva.
Drotárstvo je jeho srdcovou záležitosťou. Napriek tomu, že má zrakový hendikep, dáva do všetkých svojich precíznych výrobkov kus trpezlivosti a srdca. Hlavnou náplňou jeho dnešných dní je okrem drotárstva aj rekonštrukcia rodného domu - drevenice predka Jozefa Holánika - Bakeľa. Chce v nej vystavovať pradedove, dedove a svoje výrobky. Okrem toho plánuje do nej vrátiť najvyššie ocenenie Gran Prémio, ktoré jeho prastarý otec získal za svoju prácu v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme.
