V Žiline chcú vylepšovať informačné a komunikačné technológie. Kandidáti na primátora sa stretli, aby diskutovali na túto tému. Ich názory sa líšili.
ŽILINA. Názory na budúcnosť informačných a komunikačných technológií v Žiline prezentovali minulý týždeň na pôde nadácie POLIS traja z desiatich kandidátov na primátora v diskusii, ktorú pripravil klaster informačných a komunikačných technológií (IKT) Zaict.
Podľa prezidentky klastra Zaict Márie Prekopovej chceli organizátori diskusiou sprostredkovať verejnosti pohľady kandidátov na budúci rozvoj informačných a komunikačných technológií v meste a na rozvoj elektronických služieb. V organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta aj v partnerských organizáciách sú veľké rezervy. Preto je téma zaujímavá - aký je pohľad kandidátov, čo by zlepšili v budúcnosti. Práve podnikateľské kruhy väčšinou vidia rezervy v elektronizácii služieb i rozvoji informačných technológií. Určite je čo zlepšovať, skonštatovala Prekopová na margo súčasného stavu informačných a komunikačných technológií v Žiline.
Žilina je informačným uzlom
Igor Choma (Smer-SD) vníma Žilinu ako veľmi vhodnú pre rozvoj IKT nielen pre geografickú polohu, ale aj pre pravidelnú liaheň odborníkov na Žilinskej univerzite (ŽU) i na stredných školách. Patrik Groma (nezávislý) poukázal na skutočnosť, že Žilina je dopravným a informačným uzlom. Denne prichádza a prechádza cez Žilinu vyše 420.000 ľudí. A či mesto má vplývať na IKT? Nemyslím si. Na to bude vplývať neviditeľná ruka trhu, ktorá si sama usporiada celý systém. Je to skôr marketingová vec a mesto nemá šancu to ovplyvniť, povedal Groma.
Podľa Richarda Dragouna by malo mesto vytvoriť priestor pre firmy z oblasti IKT. Prispelo by tak podľa jeho vyjadrenia aj k zvýšeniu zamestnanosti, ktorej môže napomôcť dobrá daňová politika Slovenska, dobrá manuálna zručnosť ľudí a pomerne lacná pracovná sila.
V ďalšej diskusii Igor Choma upozornil, že inštitúcie mesta nemajú jednotný komplexný informačný systém. Mesto už má štruktúru, stratégiu a možno aj architektúru riešenia komplexného informačného systému. Je to otázka budúcnosti, financií a možno aj priorít mesta. Slabou stránkou je aj to, že úradníci alebo zamestnanci sa ťažko prispôsobujú novým systémom. Pokiaľ nenastane zavedenie úplne komplexného systému, občan sa nebude môcť dostať kedykoľvek k informáciám, ktoré potrebuje, uviedol Choma.
ITK v Žiline má veľa slabých stránok
Groma zdôraznil, že slabé stránky má 90 percent systému IKT v meste. Najslabšia stránka je to, že na tieto informačné technológie je uzatvorená zmluva s dlhodobou výpovednou lehotou. Mesto sa snažilo urobiť informačný systém, ale je to účelové a nespĺňa, čo by malo spĺňať. Dodnes nie je zavedený e-government, kde si občan môže sledovať svoju žiadosť. A sú občania, ktorí osem mesiacov nemajú vybavenú žiadosť, dodal Groma.
Dragoun pripomenul, že ľudia nemajú možnosť dostať sa prostredníctvom internetu ku všetkým informáciám. Ale to nie je len problém mesta. Všeobecne nie sú inštitúcie na Slovensku prepojené a žiadnym spôsobom sa nedá komunikovať navzájom. Z pohľadu občana si myslím, že je to slabé, uzatvoril.
