bujú. Aj keď sa narodil v Bratislave a dlhú dobu žil na Liptove, Žilinu si zamiloval. Najmä kvôli horám, ktoré mu pripomínajú práve Liptov.
Asociácia hovorcov Slovenska každý rok organizuje súťaž Hovorca roka. Novinári hlasujú v troch kategóriách (štátna správa, súkromná sféra, samospráva) za najlepších hovorcov. Tento rok sa do úzkej päťky nominovaných v súkromnej sfére dostal aj Dvořák. Minulý mesiac,18. októbra, ho komisia zložená z novinárov printových a elektronických médií a public relations (PR) osobností vyhlásila za najlepšieho hovorcu v súkromnej sfére. O tom, ale aj o práci hovorcu, sme sa s nim porozprávali.
Kedy a ako sa začala vaša púť v spoločnosti Kia Motors Slovakia?
- Pre spoločnosť Kia Motors pracujem od januára 2005.V tom čase sa spustila výstavba závodu, čiže som tu zhruba 5 - 6 rokov. Mal som možnosť sledovať výstavbu, inštaláciu technológií, ako aj spustenie výroby. Na oddelenie public relations (komunikácia a vzťahy s verejnosťou) som nastúpil ako prvý. V rámci spoločnosti som postupne vybudoval tím PR oddelenia, ktorý v súčasnosti tvorí 6 ľudí. Naše oddelenie zastrešuje internú aj externú komunikáciu, organizáciu podujatí a aktivity v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Pokrývame aj oblasť marketingových aktivít, ktoré sú zamerané lokálne, na podporu kultúrnych podujatí v regióne Žiliny.
Ako by ste charakterizovali vašu prácu?
- Hovorca je jedna časť mojej - práce. Je to reálny výstup, ktorý môžu ľudia spozorovať v médiách. Poskytujem médiám informácie o dianí v rámci závodu. Buď sú to informácie, ktoré chceme prezentovať my navonok, alebo je to reagovanie na rôzne dopyty zo strany médií. Hovorca je človek, ktorý slúži novinárom na to, aby dostali informácie v správnom čase a v kvalite, ktorú požadujú. Samozrejme moja celková práca zahŕňa oveľa viac. Je to riadenie všetkých aktivít nášho oddelenia, na jednotlivých výstupoch sa podieľa každý člen nášho tímu.
Pre Kiu pracujete ako hovorca už niekoľko rokov. Máte za sebou nejaké nepríjemné skúsenosti?
- Malý krst ohňom som zažil ešte na začiatku investície Kia na Slovensku. Závod sa začal len stavať, sídlili sme preto na Mariánskom námestí, kde sme mali dočasne prenajaté kancelárie. Bez ohlásenia mi zavolali, že má čaká skupinka novinárov. V tom čase bolo totiž množstvo nezrovnalostí ohľadom vykupovania pozemkov. Tento problém sa netýkal priamo spoločnosti Kia, zodpovedala za to slovenská vláda. Celý proces bol zle zorganizovaný a na základe toho odznelo veľa negatívnych reakcií zo strany majiteľov pozemkov, ale aj verejnosti. Novinári začali klásť otázky, týkajúce sa tejto kauzy, o ktorých som ja nemal ešte v tej dobe dostatok informácií . Keďže naša spoločnosť nebola za to zodpovedná, tak nebol ani veľký priestor na reagovanie.
Čo vám táto práca dala a čo vám vzala?
- Predtým, ako som začal pracovať pre Kiu, som pôsobil v Bratislave, tiež v oblasti PR. V tej dobe som bol však v pozícii toho, kto zabezpečuje pre rôzne globálne firmy komunikáciu externe. Keď som prišiel do spoločnosti Kia, prešiel som na "druhú stranu". Začal som pracovať interne a môj pohľad na prácu s verejnosťou sa menil. Dostal som možnosť rozvíjať internú komunikáciu, stretávať sa so zaujímavými ľuďmi. Či už s obchodnými partnermi alebo novinármi z celého sveta, keďže naša spoločnosť pôsobí globálne. Mali sme tu návštevy rôznych svetových médií, napr. britského denníka Financial Time alebo amerického časopisu Forbes. Okrem toho sa raz ročne stretávame všetci zamestnanci PR oddelenia spoločnosti Kia z viac ako 60 krajín, čo je vždy inšpiratívne. Kontakty rozvíjame aj s predstaviteľmi slovenskej vlády, štátnej správy či samosprávy. Veľká spoločnosť dáva veľké možnosti. A čo mi vzala? Mám menej voľného času a keďže som sa presťahoval z Bratislavy do Žiliny, nie som v častom kontakte so starými priateľmi. Na druhej strane mám však bližšie k rodine, ktorá žije na Liptove.
Ak si popri svoje robote nájdete chvíľu voľného času, ako ho trávite?
- Samozrejme ho trávim so svojou rodinou. Mám dvoch synov, 4 - ročného a 2 - ročného, takže momentálne prežívam veľmi pekné obdobie. Keďže sú čím ďalej aktívnejší, snažím sa byť s nimi častejšie. Keď si nájdem chvíľu pre seba, tak sa venujem snowboardingu alebo bicyklovaniu. V minulosti som obľuboval squash. Keď som si vyvrtol členok, od tohto športu som upustil. Mám rád dobré knihy a hudbu. S rodinou radi chodíme na výlety do Terchovskej doliny, najmä do Vrátnej, na vodné dielo a do lesoparku. Jedným z dôvodom, pre ktorý som sa nasťahoval do Žiliny, sú hory, ktoré mi pripomínajú Liptov.
Vyhlásili vás za najlepšieho hovorcu v súkromnej sfére. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
- Je to pre mňa veľká česť. Hlavne preto, lebo ma nominovalo okolo 70 novinárov, ktorí vyberali z veľkého počtu hovorcov. Pre mňa už veľa znamenalo, keď som sa dostal do prvej päťky. Získané ocenenie je spätnou väzbou, že práca ktorú robím, robím zrejme tak, že moji zákazníci - novinári sú spokojní. Na druhej strane je to výzva pracovať ďalej a snažiť sa byť lepší, robiť pre novinárov čo najviac. Ocenenie vnímam ako reálnu reflexiu zo strany médií.
Ako sa vám pracuje s médiami?
- Pracuje sa mi s nimi dobre. Práca s médiami je práca s ľuďmi. Každý človek má vlastný prístup k svojej robote, a tak je to aj u novinárov. V médiách pracuje množstvo mladých ľudí a nie každý je v danej téme doma. Keď vidím, že nerozumejú problematike, snažím sa veci vysvetľovať, aby nedošlo k nedorozumeniu. Novinári niekedy odo mňa vyžadujú, aby som sa k téme vyjadril jednou vetou. Ale to sa nie vždy dá. Niekedy treba tému obšírne vysvetliť, aby novinári pochopili danú oblasť a sami zvážili, ako poskytnuté informácie odkomunikujú.
Ste jedným z najlepších, aký by teda hovorca mal byť?
- Hlavne dostupný. Ak novinár potrebuje nejakú informáciu, mal by sa vedieť hovorcovi dovolať a dozvedieť sa, čo potrebuje. Ja a môj tím sa snažíme byť transparentní. Poskytnúť informácie, ktoré sú požadované, ak teda nie sú naozaj hodnotené ako obchodné tajomstvo. Aby novinár mohol napísal článok, potrebuje nejaký vstup. My sa mu snažíme dať vstup v takom čase a v takej kvalite, ako to potrebuje.
