ŽILINA. Slané ozdoby sa stali záľubou Daniely Daníkovej, ktorá sa im venuje už pätnásť rokov. „Keď som prišla do dôchodku, nevedela som, čo s voľným časom. Vďaka vtedajšej mojej kolegyni som sa dostala ku knihe Slané ozdoby od nemeckej autorky. Zapáčilo sa mi to, a tak som sa rozhodla vyskúšať to," prezrádza, prečo si vybrala práve túto záľubu.
Keďže Daniela mala odjakživa aj výtvarné cítenie, nerobilo jej problém popasovať sa s rôznymi motívmi. „Robila som pre známych, rodinu, no potom som sa s nimi chcela ukázať aj inde," hovorí Daniela. Prihlásila sa do žilinského spolku Živena, kde sa zoznámila aj s ďalšími šikovnými ženami.
„Ukázala som im svoje práce. Tou prvou bol obrázok so zvieratami, kačkami a sliepkami. Pri nich stála kvetinárka, ktorá držala košík so sušenými slamienkami. Páčilo sa im to." Bola rada, že jej práce mali úspech aj mimo rodiny.
Jednoduchý recept
„Teraz už vidím, že moje prvé výtvory neboli také stopercentné ako sú teraz. Ale to tak býva vždy. Všetko sa nadobúda praxou."
Danka Daníková skúšala najskôr robiť cesto podľa návodu z knihy, no po rokoch skúšania si recept vylepšila po svojom. Základ však zostal. „Na slané cesto potrebujeme hladkú múku špeciál, tá sa mi osvedčila viac ako T650. Ďalej pridáme kuchynskú soľ, vodu, trochu octu a ja osobne pridávam aj tapetové lepidlo."
Po zmiešaní všetkých ingrediencií vytvorí cesto, ktoré sa dá tvarovať ako plastelína. „Treba ho však nechať 24 hodín odstáť."
Potom už z neho tvorí buď vianočné motívy, veľkonočné motívy, alebo rôzne kompozície. „Najradšej robím adventné vence. Tie mali úspech nielen u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí," vraví.
Po jej adventných vencoch je do dnešných dní veľký dopyt. Možno aj preto, že ich Danka Daníková robí s láskou. „Verím, že prinášajú do rodín pokoj."
Nielen s vencami, ale aj svietnikmi, vianočnými ozdobami absolvovala niekoľko výstav. Zúčastnila sa mnohých jarmokov, výstav i remeselníckych podujatí. Všade prezentovala svoju tvorbu. S úspechom. „Moje výrobky majú ľudia v Luxembursku, Arabských emirátoch, Mexiku, Fínsku, Švédsku aj Srbsku."
Hlava plná nápadov
Najradšej pracuje dlho do noci. Pripravuje si svoje práce, pri ktorých používa nástroje ako nožík, sitko, či lis na cesnak. Všetko si ukladá na papier na pečenie, ktoré neskôr prenesie na plech. „Pečiem na bielych plechoch, dokonca mám dve antikorové tácky, ktoré používam výlučne na pečenie slaných ozdôb."
S pečením cesta začína vždy ráno. Plech dám do rúry na 80 stupňov a nechám to sušiť. Menšie veci stačí sušiť dve až dve a pol hodiny a väčšie, ako napríklad, adventné vence suším aj päť hodín.
Následne to vyberie, nechá vychladnúť a natrie lakom. „Keďže, napríklad, adventný veniec sa skladá z viacerých častí, pracujem na ňom dlhšie. Základ nechám vysušiť v rúre a potom s vodou, v ktorej je rozpustené tapetové lepidlo priliepam postupne ostatné ozdoby ako sú listy, orechy, hviezdičky, jablká, hrušky, samozrejme všetky zo slaného cesta."
Finálny výsledok sleduje, aby sa jej niečo nepripieklo a nechytilo tmavšiu farbu ako by malo mať. Všetky ozdoby si vymýšľa podľa seba, málokedy sa inšpiruje z časopisov.
Prírodná farba je in
Výrobky zo slaného cesta sa dajú okrem lakovania aj farbiť. Obyčajne temperovými farbami. „Tie však už tak ľudia nechcú," prezrádza nám. Ľudia podľa nej, majú radšej klasiku.
Okrem slaných ozdôb by ju bavila aj práca s hlinou. Na to však nie sú podmienky. Dobrou náhradou sa jej však stala aj výroba ozdôb práve zo spomínaného slaného cesta. „Nie je to nič zložité, každý si niečo podobné môže spraviť aj sám, v pohodlí domova."
