Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Mesto Žilina postupne prestane používať skládku tuhého komunálneho odpadu v mestskej časti Považský Chlmec a bude musieť vybudovať novú skládku alebo spaľovňu. TASR oslovila kandidátov na primátora, ako v tejto súvislosti vnímajú oblasť odpadového hospodárstva.
Primátor Ivan Harman (SDKÚ-DS) skonštatoval, že priestor pre novú skládku nie je. "Rozširovanie tej starej sme zastavili a odpad sa tam prestane postupne voziť. Následne sa ponúkajú dve riešenia buď odpad voziť niekam inam, čo bude podstatne drahšie, alebo ho termicky spracovať. Samozrejme, treba ďalej pokračovať v projektoch, ktoré sme už rozbehli, v dôslednom recyklovaní a budovaní nových zberných dvorov, kde môžu Žilinčania bezplatne odovzdávať odpad. Vlani sa nám podarilo otvoriť aj bezplatné odovzdávanie takzvaného zeleného bioodpadu v zbernom dvore v Považskom Chlmci. V tejto súvislosti je škoda, že poslanci odmietli už pripravený projekt kompostárne, ktorú sme mohli vybudovať z eurofondov. Takto bude musieť byť financovaná z rozpočtu mesta," povedal Harman.
Igor Choma (Smer-SD, Strana zelených, ĽS-HZDS, HZD) považuje za pozitívne, že mesto nastúpilo na cestu separovania komunálneho odpadu, v čom treba podľa jeho vyjadrenia pokračovať. "Faktom je, že skládka v Považskom Chlmci dosluhuje a musí byť urýchlene pripravovaná nová alternatíva. Je skutočne zarážajúce, že vedenie mesta zlyhalo a nemá už dnes pripravenú projektovú dokumentáciu, vhodné pozemky v lokalite, ktorá je prijateľná pre obyvateľstvo aj pre environment. Proces prípravy výstavby novej skládky je beh na štyri až šesť rokov. Predpokladám, že taktikou súčasného vedenia je v čase, keď skládka už nebude môcť fungovať, schváliť pre akútny nedostatok času rozšírenie jestvujúcej skládky. Toto riešenie by však bolo absolútne nekorektné voči Považskému Chlmcu, ktorý sa celkom oprávnene rozšíreniu skládky bráni. Osobne som za spaľovňu, spojenú s možnosťou využitia tepla zo spaľovania odpadu a prípadne s kogeneračnou jednotkou," uviedol Choma.
Ľubomír Bažík (KDH, SaS, MostHíd, OKS) zdôraznil, že podľa smerníc Európskej únie musí mesto budovať spaľovňu, respektíve separovať a spaľovať odpad a budovať kompostáreň. "Zatiaľ sa v meste nič nedeje. Neotvorila sa ani verejná diskusia na tému spaľovne. Je to ale problém celého užšieho regiónu. Tento problém musí mesto riešiť v čo najkratšom čase," dodal Bažík.
Podľa Anny Perkovičovej (SDĽ) nie sú budúcnosťou mesta skládky, ale ekologická spaľovňa. "Asi pred šiestimi rokmi sa hovorilo o takejto spaľovni, dokonca vznikla aj firma, ktorá mala veľmi dobrú víziu a projekt spaľovne. Mala v okolí Žiliny postaviť nielen spaľovňu, ale aj skleníkové hospodárstvo s využitím zvyškového tepla nielen v zime, ale aj v lete. Mala tam byť výrobňa hnojív, linka na recyklovaný papier. Nehovorím už o pracovných miestach a produktoch veľkých skleníkov! Hoci spaľovne nie sú môj odbor, veľmi ma to zaujalo. Nič z toho sa však neuskutočnilo," uzatvorila Perkovičová.
Patrik Groma (nezávislý) navrhuje vytvorenie mestského podniku na separáciu a spracovanie odpadov, ktorý vytvorí 250 pracovných miest, pričom nezanedbateľný bude aj príjem z recyklácie do mestskej pokladne. S vybudovaním spaľovne nesúhlasí pre blízkosť obytných zón a považuje ju za extrémny zdroj znečistenia a pôvodcu karcinogénov. "Poklesnú ceny nehnuteľností, problematická bude doprava v prípade havárií, investori sú bez skúseností, nie je úložisko trosky (popola), vznikne zápach z medziskladu odpadu a umožňuje spaľovanie nebezpečného odpadu. Recyklácia mení bezcenný odpad na drahocennú surovinu, opätovne zhodnocuje materiály, znižuje zamorenie odpadmi, postupne likviduje existujúce skládky, priamo prispieva k udržateľnému rozvoju, znižuje spotrebu prvotných surovín a ponúka príjem z predaja recyklovaného odpadu," skonštatoval Groma.
František Bobenič (nezávislý) hodnotí odpadové hospodárstvo v Žiline ako absolútne nevyhovujúce, pretože podľa jeho vyjadrenia mesto v tejto oblasti pre občanov neurobilo okrem zákonných povinností prakticky vôbec nič. Treba začať so skutočným separovaním odpadu, lebo doposiaľ je to len naoko. Ľudí je potrebné motivovať, aby čo najmenej produkovali odpad, a to tým, že budú platiť len za naozaj vyprodukovaný odpad. Odborné štúdie uvádzajú, že sa dá separovaním recyklovať až 80 percent odpadu. Samozrejme, je aj nevyhnutná osveta zo strany vedenia mesta. Osobne nie som ani proti skládke, ani proti spaľovni. No určite by nemali byť blízko obydlí a tam, kde sú zlé rozptylové podmienky. Ja by som aktívne presadzoval dohodu širšieho regiónu a mala by vyústiť do spoločného projektu, ktorý by vyhovoval všetkým zúčastneným a zároveň neohrozoval občanov, uviedol Bobenič.
Podľa Richarda Dragouna (nezávislý) je odpadové hospodárstvo vecou, ktorá sa konečne začala v Žiline riešiť. "Pozitívne možno hodnotiť najmä prístup mesta k separovaniu odpadov, problémom je však riešenie skládky tuhého odpadu, nakoľko v súčasnosti využívaná skládka už kapacitne dosluhuje. Určite je obrovským problémom nájsť priestor pre novú skládku, ale verím, že mesto takýto priestor nájde. K výstavbe spaľovne, a najmä k miestu, kde by mala vzniknúť, sa staviam záporne. Postaviť spaľovňu v blízkosti rekreačnej zóny, keď už tam stojí kafiléria, je rana pod pás občanom mesta. Nehovorím úplne nie spaľovni, najmä preto, že by vznikli ďalšie pracovné miesta. Ale Žilina je mesto postavené v kotline a spaľovanie odpadu by tak pocítila väčšina občanov mesta, čo si myslím, že by značným spôsobom zasiahlo do kvality ich života," povedal Dragoun.
Ivan Gánoczy (nezávislý) považuje odpadové hospodárstvo v Žiline za momentálne predimenzované. Skládka v Považskom Chlmci je plná. Riešením do budúcnosti je separovaný zber, ktorý síce prebieha aj v súčasnej dobe, ale občania nevedia, že separovaný zber končí zase na skládke, čiže ich úsilie vychádza nazmar. V budúcnosti je potrebné hľadať riešenie na vznik novej skládky a separovaný zber zvýšiť na 60 percent, a tak by vzniklo len 40 percent skutočného odpadu, dodal Gánoczy.
Peter Vnuk (nezávislý) je jednoznačne za vybudovanie modernej spaľovne bez záťaže na životné prostredie. "Pre občanov je to veľmi citlivá téma, preto musí byť lokalita vyberaná naozaj zodpovedne, samozrejme, konzultovaná s občanmi. V projektovej dokumentácií musí byť veľký dôraz na ekológiu. Ak občania platia nemalé sumy za odvoz komunálneho odpadu, kvalita služieb musí byť adekvátna. Súčasná kvalita služieb odvozu komunálneho odpadu podľa môjho názoru nereprezentuje výšku poplatkov pre občanov, preto máme aj v programe cenové benefity ako pre maloleté deti, tak aj pre dôchodcov a viacčlenné rodiny," uzatvoril Vnuk.
Nezávislý kandidát Július Žiačik sa k téme nevyjadril.
