ŽILINA. TASR v tejto súvislosti oslovila kandidátov na primátora Žiliny.
Patrik Groma (nezávislý) zdôraznil, že koncepčné dlhodobé riešenie dopravných problémov mesta je založené na dobudovaní dopravného systému, ktorý musí priestorovo a kapacitne zabezpečovať potreby dopravy na jeho území. "V riešeniach budú zapracované komunikačné systémy, ktoré zabezpečia plnohodnotnú dopravnú obsluhu územia, plynulosť a bezpečnosť dopravy a minimalizujúce negatívne dopady dopravy na obytné plochy. Riešením je napríklad rokovanie so štátom o vybudovaní IV. okružnej, ktorá odvedie dopravu z centra či rokovanie so štátom o predĺžení cesty popri závode KIA až do Strečna, ktorá upokojí križovatku Košická. Ďalej výstavba záchytných, úrovňových, viacúrovňových a podzemných parkovísk či sprísnenie podmienok pre investorov pri budovaní nehnuteľnosti na území Žiliny zo zameraním na dopravnú infraštruktúru," uviedol Groma.
Súčasnú dopravnú situáciu v Žiline považuje František Bobenič (nezávislý) za kritickú, čo podľa jeho vyjadrenia spôsobilo neriešenie problému vedením mesta, v kontexte s neriešením výstavby diaľničného obchvatu mesta žiadnou z doterajších vlád. "Nosná časť riešenia spočíva v zatraktívnení mestskej hromadnej dopravy. Chceme lepšie využiť radiálny mestský cestný systém a zaviesť takzvanú hviezdicovú intervalovú dopravu z jedného dopravného centra. Toto by bolo doplnené okružnou intervalovou linkou, ktorá by zberala cestujúcich do dopravného centra. Keďže takýto systém považujeme za kľúčový, presmerovali by sme doň časť financií z neefektívne fungujúceho hokeja a z úspor získaných verejnými elektronickými aukciami. Systém sa dá rozšíriť podľa potreby aj o záchytné parkoviská na okraji mesta pre vodičov, ktorých koncovou zastávkou je mesto Žilina," povedal Bobenič.
Podľa Richarda Dragouna (nezávislý) malo mesto ešte pred spustením činnosti obchodných centier (OC) riešiť technologickú kvalitu miestnych komunikácií, ich rozšírenie v rámci daných možností, ako aj zvýšenie priepustnosti križovatiek, ktoré sú v priamom napojení na prístupové komunikácie k OC. "Bohužiaľ, tieto riešenia mesto vykonáva až päť minút po dvanástej a iba čaká, ako sa dopravná situácia vyvinie. Žilina je silným komunikačným uzlom, kde absentuje riešenie mestskej komunikačnej infraštruktúry, vzhľadom na dobudovanú časť diaľnice a jej napojenia na cestu č. I/18, ako aj vzhľadom na výstavbu nových obchodných centier a polyfunkčných budov v centre mesta. Tieto dve skutočnosti výrazným spôsobom prispeli ku zvýšeniu kumulácie dopravy, najmä v historickej časti mesta, ktorá nie je a nebola technicky ani technologicky dimenzovaná na takú záťaž dopravy. Jediným prínosom by mohlo byť kapacitné zvýšenie parkovacích miest. Ale iba v prípade, keby parkovacie miesta ostali dlhodobo nespoplatnené, čo však vzhľadom na marketing konkrétnych OC považujem za nereálne," skonštatoval Dragoun.
Ivan Gánoczy (nezávislý) označil dopravu v centre Žiliny za veľmi prehustenú, vzhľadom na výstavbu nových obchodných centier. "Riešením tejto situácie je moderné riadenie križovatiek a záchytné parkoviská pred Žilinou. Tu je potrebné vytvoriť dopravné spojenie medzi záchytnými parkoviskami a centrom mesta, inak bude doprava v centre neúnosná, s dlhými čakacími dobami," dodal Gánoczy.
Podľa Petra Vnuka (nezávislý) by mesto, respektíve mestský stavebný úrad mohli spolupracovať pri riešení dopravnej situácie so Žilinskou univerzitou. "Je to vysoká škola so zameraním na dopravu a má veľa kvalifikovaných odborníkov. Daný problém môže byť tiež námetom diplomových či dizertačných prác ako vhodná príležitosť pre študentov, ak sa vybavia granty, bude to pre mesto aj finančne menej zaťažujúca záležitosť. Je taktiež potrebné spolupracovať s už postavenými obchodnými centrami, ktoré určite pred výstavbou museli v projektovej dokumentácii počítať aj s riešením dopravnej situácie," uzatvoril Vnuk.
Nezávislý kandidát Július Žiačik sa k téme nevyjadril.
