ŽILINA. Tento mesiac sa v Bytčici, v Lietavskej Lúčke, v Ovčiarsku, v Bitarovej a v Bánovej ukončujú archeologické práce na miestach, kde v budúcnosti vyrastie diaľnica D1. Niekoľkomesačný prieskum dokázal, že okolie Žiliny je bohatým archeologickým náleziskom. Objavili tu sídlisko z doby železnej, ale najmä zo staršieho obdobia doby bronzovej. O prieskume a nálezoch hovorí zamestnankyňa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), Barbara Zajacová.
Pohyb archeológov
Pred zahájením plánovanej výstavby diaľnice sa musí najprv realizovať archeologický prieskum. Vyplýva to zo stavebného zákona a zákona o ochrane kultúrneho dedičstva. Preto sa od apríla tohto roku v blízkych lokalitách mesta Žiliny pohybujú archeológovia. Odhaľujú život pravekej civilizácie, ktorá kedysi obývala toto územie. Ako prvé odkryli sídliská, takzvané žiarové hroby. „Ľudia, obývajúci toto územie, mŕtvych pálili. Kosti
z hranice pozbierali, nasypali ich do jamky alebo do keramickej urny," opisuje spôsob pochovávania Zajacová.
Objavené hroby datujú archeológovia do mladšej až neskorej doby bronzovej. Napriek tisícročnému používaniu pôdy miestnymi obyvateľmi sú nálezy bohaté a výnimočné. „Toto pohrebisko patrí medzi naše najvýznamnejšie objavy. Najmä preto, že nám bolo umožnené preskúmať ho v celej svojej veľkosti" hovorí o náleze mladá archeologička. Dokopy našli okolo 700 hrobov a 15 kamenných mohýl.
Objavili zvyšky vzácnej retiazky
Okrem pohrebiska a mohýl si zbierku nálezov rozšírili aj o hrnce, šálky, misy, amfory, koráliky, retiazky a ihlice na spínanie odevov a vlasov. „Ohnivká retiazky, ktoré sme tu našli, sú výnimočným objavov. Je to možno druhá, ak nie prvá retiazka z doby bronzovej, ktorú sme objavili na území Slovenska" hovorí o významnom náleze Zajacová. Zachovalé nádoby sú bohato zdobené žliabkovaním, ryhovaním a vypuklinami. Zaraďujú sa do kultúry lužickej, ktorá bola typická najmä pre dobu bronzovú.
Miesto archeologických nálezov je na miernom svahu. Dôvod tejto polohy vysvetľuje archeologička nasledovne: „Pohrebiská budovali na juhozápadnej časti svahu, väčšinou nad riekou. V rámci svojich náboženských rituálov pochovávali svojich príbuzných práve na takejto polohe. Predstavovalo pre nich významné kultové miesto." Predchodcovia, ktorí žili na tomto území v dobe bronzovej, boli pohania. Vyznávali viacero bohov a veľká časť ich života závisela práve od týchto náboženských rituálov.
Rabujú ich zlodeji
Štyria archeológovia a piati technici pod vedením Mateja Ruttkaya, riaditeľa Archeologického ústavu SAV, pracujú od rána do podvečera. Najprv musia odstrániť ornicu. Potom prostredníctvom svojich nástrojov odkývajú predmety, ukryté v pôde. Robotu im však sťažujú vykrádači, ktorí pravdepodobne hľadajú vzácne poklady. „Sú zvedaví ako každý z nás. Niečo hľadať je prirodzená ľudská vlastnosť. Pohrebisko vykrádajú najmä hľadači s detektormi kovov. Hodnotí sa to ako trestná činnosť," hovorí o aktivite zlodejov.
Po náleze archeológovia nájdené predmety umyjú, zlepia a zakonzervujú. Na základe tvarov sa nálezy vyhodnocujú a zaraďujú do historickej etapy. „Kde objavené predmety skončia, určuje krajský pamiatkový úrad," rozpráva Zajacová.
Keďže ich objavili v tomto regióne, pravdepodobne sa budú vystavovať v Žiline. Aj keď objavené pohrebisko a predmety majú vysokú historickú hodnotu, výstavbu diaľnice to nijako neovplyvní.
