Kto chce byť kominárom, nesmie sa báť výšok

A ešte stále platí, že keď ho stretnete, máte sa chytiť za gombík, hoci v dnešnej dobe plnej suchých zipsov a rôznych cvokov to môže byť problém.

DLHÉ POLE. Keď zbadáte kominára, musíte sa chytiť za gombík. Tak nás učili naši starí rodičia. Kominári sú totiž symbolom šťastia. A hoci ich už v dnešnej dobe nie je toľko ako kedysi, predsa len sa niekomu občas podarí kominára stretnúť.

Dvadsať rokov praxe

Na celom Slovensku je aktívnych okolo 200 kominárov. Jedným z nich je aj Jozef Putyra z Dlhého Poľa. Jeho rajónom je bytčiansky okres a tiež okres Kysuckého Nového Mesta. Kominárom sa, však, nestal - ako to zväčša u tohto remesla býva - dedením z otca na syna. „Ja som vyučený murár. Mám stavebnú priemyslovku s maturitou. Po prevrate sme začali robiť kotolne a potrebovali sme kominára. Tak som po jedného chodil až do Kubína. No a slovo dalo slovo," spomína si Jozef Putyra, ako sa dostal ku kominárčeniu. „Začal som znova chodiť do školy. Denné štúdium mi zabralo pol roka no a odvtedy túto prácu robím 20 rokov." Svoju prácu má rád. „Je to pekná práca, zaujímavá."

Ľudia stále veria na povery

Napriek tomu, že kominárov vídať v uliciach málo, ľudia sa stále neprestávajú chytať za gombík, keď ich náhodou stretnú. „Veria tomu, prečo by nie. Aj mi už povedali, že prinášam šťastie. Dokonca vraj niektorí vyhrali aj v športke," smeje sa.

On sám sa, pri stretnutí kominára, za gombík nechytá. „Iba keď stretnem kominárku." Niekto tomu len ťažko verí, no naozaj majú medzi sebou aj kolegyne. „Na Slovensku je len asi päť kominárok, čo poznám. Tá najbližšia je v Púchove," prezrádza kominár Putyra. Vie to, pretože ako kominári sú spolu registrovaní v Komore kominárov a mávajú aj spoločné stretnutia.

Vymetať treba všetky komíny

Jozef Putyra je typickým kominárom. Nosí čierny oblek, čiernu čiapku, biely nákrčník. „Ten si niekedy vymením aj trikrát za deň," vraví. Nákrčník totiž používa ako rúško, ktorým si chráni ústa a nos pred vdýchnutím sadzí. Ako nám prezradil, doma ich má okolo 50 kusov.

So sebou si vždy nosí niekoľko druhov štetiek, guľu, rebrík a ostatné potreby. „Teraz už existuje viac druhov komínov, nie len na tuhé palivo, a tak sa tomu treba prispôsobiť," hovorí.

„Dôležité je vedieť, že vymetať treba všetky komíny, nezávisle od druhu paliva. Zoberme si najskôr tuhé palivo. Jeho používanie má za následok tvorenie sadzí a dechtu v komíne. Ak komín pravidelne nečistíme, môže dôjsť k vyhoreniu sadzí v komíne, čo je len krok od vyhorenia celého domu. Pravidelné prehliadky sa robia podľa druhov paliva a kotlov. Keď niekto kúri celý rok palivom v kotle do 50 kW, komín treba prečistiť 3x ročne. Nad 50 kW by sa mal čistiť až 6x ročne, ale také kotolne sú už málokde." V tejto dobe si podľa Jozefa Putyru ľudia opäť začínajú viac volať kominárov. Vraj je to preto, že mnohí prechádzajú z plynového kúrenia opäť na tuhé palivo.

„Pri plynových kotloch, čo má väčšina rodinných domov, by sa mala kontrola robiť raz do roka, ak má kotol do 50 kW, inak dvakrát ročne." Ako nám tiež prezradil, zemný plyn je fajn, no keď sa nedodržiavajú pravidlá bezpečnosti, je zákerný. „Jeho spaliny nevidieť ani necítiť. Najhoršie sú otvorené plynové spotrebiče na ohrev teplej úžitkovej vody v kúpeľni, ktoré sú napojené na komín. Neraz sa totiž stalo, že boli upchaté prieduchy a niekto v kúpeľni zomrel. Mnohí ľudia si neuvedomujú, aké je dôležité mať urobenú kontrolu komína."

Najviac sú to vtáci

Pri vymetaní komínov narazil Jozef Putyra na nejednu zaujímavú prekážku. „V komínoch som našiel vrabce, sovy, vrany, holuby, no i fľaše." Vtáky boli buď živé, alebo vysušené. „Najčastejšie nachádzam holubov, a to v mestských domoch, ktoré kúria plynom. V zime si totiž holub sadne na komín, lebo z neho ide teplo, no spadne tam, prevráti sa a zapchá komín."

Najkurióznejšiu vec, ktorú pri čistení našiel bola zlatá retiazka. „Prišli sme aj na to, ako sa tam dostala. Gazdiná, ktorej sme ju priniesli si spomenula na murára, ktorý jej opravoval komín. Zrejme si ani nevšimol, že mu tam spadla."

Nie je nad rodinné domy

„Zle sa teraz robia bytovky," prezrádza kominár a pokračuje: „Niekto odkúpi podkrovie. Tam, však, predtým boli komínové otvory, no dotyčný, ktorý to odkúpi ich zruší. Ale hore na strechu nespraví žiaden. A potom musíme koľkokrát volať auto s plošinou, aby sme sa dostali hore a mohli komín vyčistiť." Pri tejto práci si pomáhajú guľou, ktorú spúšťajú dole a zase hore, aj do hĺbky 20 metrov, pretože štandardná štetka má dĺžku iba šesť metrov.

Napriek zlým skúsenostiam s podkrovnými bytovkami si Jozef Putyra svoju prácu pochvaľuje a verí, že ju bude robiť ešte minimálne ďalších desať rokov. „Kominár môže byť každý," vraví. „Jediné, čo potrebuje je povolenie od doktora a každé dva roky školenie na prácu vo výškach."